MOSKVA - Rusko sa už necíti byť viazané moratóriom na rozmiestňovanie rakiet stredného a krátkeho doletu (INF). Podľa agentúry TASS to dnes uviedlo ruské ministerstvo zahraničia. Poukázalo pritom na kroky Západu, ktoré podľa neho ohrozujú Rusko. Spojené štáty od príslušného dohovoru odstúpili v roku 2019, ale Moskva tvrdila, že jej podmienky naďalej dodržiava.
Rusko končí s moratóriom na rakety
Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov už na konci minulého roka varoval, že Moskva bude musieť upustiť od svojho moratória na rozmiestňovanie rakiet stredného a krátkeho doletu. Obvinil pritom Spojené štáty, že začali po svete tieto zbrane rozmiestňovať. Poukázal tak na údajné "destabilizujúce kroky" zo strany USA a NATO v strategickej oblasti.
Lavrov obviňuje USA zo destabilizácie
"Keďže situácia sa vyvíja smerom k reálnemu rozmiestňovaniu amerických pozemných rakiet stredného a krátkeho doletu v Európe a ázijsko-pacifickom regióne, ruské ministerstvo zahraničia konštatuje, že podmienky pre zachovanie jednostranného moratória na rozmiestnenie podobných zbraní pominuli," uviedlo ministerstvo vo svojom dnešnom vyhlásení.
Kroky Západu podľa ruskej diplomacie vedú k hromadeniu destabilizujúcich raketových schopností v regiónoch susediacich s Ruskom, čo vytvára priamu hrozbu.
Rozhodnutie o parametroch následných opatrení plánuje ruské vedenie urobiť na základe analýzy rozsahu nasadenia amerických a ďalších západných rakiet stredného a kratšieho doletu. "Rozhodnutie o konkrétnych parametroch odvetných opatrení urobí ruské vedenie na základe medzirezortnej analýzy rozsahu nasadenia amerických a ďalších západných pozemných rakiet INF, ako aj celkového vývoja situácie v oblasti medzinárodnej bezpečnosti a strategickej stability," uviedlo ministerstvo.
INF dohoda zanikla po odchode USA
V roku 1987 vtedajší prezident Spojených štátov Ronald Reagan a sovietsky vodca Michail Gorbačov podpísali zmluvu o likvidácii rakiet stredného a krátkeho doletu (INF). Dohovor signatárom zakazoval výrobu, skúšky a rozmiestňovanie pozemných rakiet a striel s plochou dráhou letu s doletom od 500 do 5500 kilometrov. Obmedzenia sa týkali aj odpaľovacích zariadení.
V roku 2019 USA pod vedením prezidenta Donalda Trumpa od zmluvy odstúpili, ako dôvod uviedli porušovanie záväzkov zo strany Ruska. Moskva obvinenia odmietla, a následne potvrdila zánik dohovoru. Moskva zároveň tvrdila, že podmienky naďalej dodržiava na základe jednostranného moratória.
Výroba rakiet Orešnik
Medzi rakety stredného doletu patrí napríklad ruský Orešnik. Ide o novú zbraň so šiestimi hlavicami, ktorá môže dosahovať rýchlosť vyše 13 000 kilometrov za hodinu a možno ju len ťažko zachytiť bežnými radarmi. Rusko ju prvýkrát použilo vlani pri útoku na Dnipre. Ruský prezident Vladimir Putin vtedy uviedol, že tak Rusko urobilo v reakcii na údery ukrajinskej armády na ruské územie americkými a britskými strelami. Šéf Kremľa minulý týždeň ohlásil spustenie sériovej výroby orešnikov.
