WASHINGTON/BRUSEL - Európska únia sa podľa dohody s USA zaviazala nakupovať americké energie v astronomickej hodnote 250 miliárd dolárov ročne po dobu troch rokov. Odborníci však upozorňujú na vážny nesúlad medzi číslami na papieri a realitou na trhu. Kde sa vzala táto suma a má EÚ vôbec šancu takýto záväzok splniť?
Obchodná dohoda medzi EÚ a USA, ktorú presadzoval Donald Trump, obsahuje záväzok, že Únia bude každý rok odoberať americké energie – zemný plyn, ropu aj jadrové technológie – v hodnote až 250 miliárd dolárov. Analytici z iniciatívy Dáta bez pátosu však varujú: tieto čísla nesedia.
Podľa ich analýzy importovala EÚ z USA za posledných 12 mesiacov približne 63 miliárd kubických metrov zemného plynu, čo pri súčasných cenách predstavuje len 20 až 25 miliárd dolárov. Ak by sa v roku 2025 zvýšil dovoz na 90 miliárd m³, celková hodnota by stále nepresiahla 45 miliárd dolárov.
„To je len zlomok (menej ako 20%) ročnej hodnoty dovozu energií z USA do EÚ v roku 2025, ktorá je “vraj” súčasťou dohody o clách. Ropy sa do EÚ dováža z USA ešte (výrazne) menej ako plynu: hodnotovo. Hodnota zemného plynu je udávaná včítane dopravy skvapalnenia a poplatkov, čo robí pri dnešnej cene komodity v prístavoch USA viac ako polovicu z hodnoty dovozu. Kde zobrali vyjednávači hodnotu dovozu energií vo výške $250 miliárd? A čím chcú tento záväzok naplniť?,“ pýtajú sa analytici.
Pochybnosti o realizovateľnosti dohody vyjadril aj hlavný ekonóm Trinity Bank Lukáš Kovanda. Ten upozorňuje na to, že EÚ minulý rok odobrala z Ruska energetické suroviny za približne 22 miliárd dolárov, teraz však má podľa zmluvy odoberať z USA za viac než desaťnásobok. „Ak by to bol pre EÚ tak výhodný deal, už by tie energie dávno odoberala. Navyše, Maďarsko a Slovensko sa ruských energií vzdať nemienia. Slovensko dokonca plánuje v budúcom roku zvýšiť podiel ruského plynu na 100 %, a to na základe už dohodnutej výnimky EÚ,“ zdôrazňuje Kovanda.
Napriek týmto nejasnostiam eurokomisár pre obchod Maroš Šefčovič tvrdí, že ide o najlepšiu možnú dohodu, ktorú mohla EÚ v tejto náročnej situácii dosiahnuť. „Je to lepšie než obchodná vojna,“ obhajoval dohodu na tlačovej konferencii v Bruseli. Či však bude Únia schopná takýto záväzok skutočne naplniť, ostáva otázne. Nielen kvôli nedostatku kapacít, ale aj pre ekonomickú nevýhodnosť, ktorú odborníci otvorene pomenúvajú
