MOSKVA - Západ si od sankcií proti Rusku sľuboval ekonomické zovretie, ktoré by Kremeľ prinútilo pribrzdiť vojenské ťaženie. No realita je omnoho odlišnejšia. Ruská ekonomika sa nevzdala, práve naopak – preukazuje pozoruhodnú odolnosť. Napriek vojne, embargám a politickej izolácii dosahuje rast, buduje rezervy a investuje do armády. A svet sa pýta: ako je to vôbec možné?
Ekonomika, ktorá sa nezrútila
Podľa britského Telegraphu ruská ekonomika ani po dvoch rokoch rozsiahlych sankcií nejaví známky kolapsu. V minulom roku dosiahla rast HDP na úrovni 4,3 %, nezamestnanosť je extrémne nízka – iba 2 %. Z týchto čísel by sa mohlo zdať, že Rusko má stabilnú, dokonca konkurencieschopnú ekonomiku.
Sankcie síce spôsobili určité škrípania – napríklad automobilka Avtovaz musela obmedziť výrobu – ale celkový obraz zostáva prekvapivo priaznivý.
Kremeľ sa prispôsobil. A otočil sa k Východu
Západ vsadil na ekonomickú izoláciu, no Moskva si našla nové spojenia. Najdôležitejším spojencom sa stala Čína, s ktorou Rusko prehĺbilo obchodné väzby. Rusko tiež zvýšilo vývoz do krajín mimo západného bloku, čím si nahradilo výpadky zo sankcií.
Telegraph pripomína, že obchodné toky do Európy a USA nie sú ani zďaleka prerušené. Európske štáty stále dovážajú ruskú ropu, naftu a plyn. Spojené štáty zas vydali výnimky pre dovoz niektorých tovarov – od hnojív až po jadrové palivo.
Národný fond a dolárové rezervy: Moskva má z čoho čerpať
Ruská vláda sa opäť vrátila k fiškálnej disciplíne – obnovila rozpočtové pravidlá, ktoré počas pandémie zrušila. Jej Národný fond bohatstva disponuje majetkom v hodnote približne 2 % HDP. Devízové rezervy dosahujú až 350 miliárd dolárov.
To sú sumy, ktoré Kremľu poskytujú priestor na manévrovanie aj v čase vojenského konfliktu.
Čísla, ktoré klamú? Inflácia a úrokové sadzby dusia bežných Rusov
Otáznik však visí nad pravdivosťou ruských ekonomických údajov. Telegraph upozorňuje, že reálna inflácia môže byť omnoho vyššia než oficiálnych desať percent. Centrálna banka zároveň drží úrokové sadzby na úrovni 20 %, čo dusí spotrebu – predaj áut sa tento rok prepadol o štvrtinu.
Tieto fakty naznačujú, že bežný život Rusov nie je taký bezproblémový, ako by naznačovali oficiálne štatistiky.
Armáda pohlcuje miliardy – až 8 % HDP
Kľúčovým faktorom, ktorý drží Rusko v pohybe, sú masívne vojenské výdavky. Podľa odhadov tvoria viac než 8 % ruského HDP. Vojnové úsilie je teda naďalej dominantnou prioritou rozpočtu.
Západ preto zvažuje nové protiopatrsaenia. Európska únia už znížila cenový strop na ruskú ropu, no Spojené štáty zatiaľ váhajú. Telegraph varuje, že pokiaľ sa k cenovému tlaku nepridajú aj USA, môže sa Rusku podariť zachovať export a s ním aj príjmy, z ktorých financuje svoju vojnu.
Sankcie nestačili. Otázka znie: čo ďalej?
Ruská ekonomika nepadla, ako si mnohí západní stratégovia sľubovali. Naopak, adaptovala sa, vytvorila nové aliancie a pokračuje v masívnych vojenských investíciách. To núti Európu a USA prehodnocovať stratégiu – a pripravovať sa na dlhý, vyčerpávajúci boj nielen na frontoch, ale aj v ekonomike.
