MOSKVA - Vladimir Putin je pripravený pokračovať vo vojne proti Ukrajine, kým mu medzinárodné spoločenstvo – najmä Západ – nepristúpi na jeho predstavu mieru. Podmienky, ktoré kladie, sú však pre Kyjev neprijateľné a hrozia ďalšou eskaláciou konfliktu. Ruský líder zároveň verí, že jeho krajina zvládne všetky ekonomické a politické tlaky, ktoré môžu zo Západu prísť, informuje agentúra Reuters s odvolaním na tri dobre informované zdroje blízke Kremľu.
Ultimátum z Washingtonu? Moskva neuhne
Americký prezident Donald Trump cez víkend vyhlásil, že ak do 50 dní nedôjde k mierovej dohode, Rusko pocíti tvrdé hospodárske následky. Spojené štáty v takom prípade zavedú stopercentné clá na export ruskej ropy a sprísnia sankcie.
Moskva však túto výzvu nevníma ako dôvod na ústup. Tri nezávislé ruské zdroje potvrdili Reutersu, že Putin necíti potrebu podvoliť sa tlaku. Rátajú s tým, že krajina znesie nové obmedzenia – či už clá, alebo odpojenie od západných trhov. Putin je údajne presvedčený, že ruská ekonomika a armáda sú dostatočne robustné, aby zvládli ďalšie kolo konfrontácie.
„Ciele Ruska sú dôležitejšie než ekonomika“
Podľa jedného z týchto zdrojov Putin považuje strategické a geopolitické záujmy Ruska za nadradené krátkodobým hospodárskym stratám. Tento postoj verejne potvrdil aj ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov: „Čelíme bezprecedentnému množstvu sankcií. Nemám pochybnosti, že to zvládneme.“
Putin si zároveň podľa informácií Reuters sťažuje, že žiadna zo západných krajín – vrátane USA – s ním zatiaľ neabsolvovala „vážne“ rokovanie o detailoch prípadného mierového riešenia. Kým sa tak nestane, nemá v úmysle prestať.
Putinove požiadavky: žiadne NATO, slabšia Ukrajina a územia pre Rusko
Na zozname požiadaviek, ktoré ruský prezident považuje za nevyhnutné pre uzavretie mieru, figurujú tieto body:
- Zmluvné záruky, že NATO sa nebude rozširovať smerom na východ.
- Trvalá neutralita Ukrajiny.
- Výrazné obmedzenie ukrajinskej armády.
- Právna ochrana rusky hovoriaceho obyvateľstva.
- Medzinárodné uznanie ruských územných ziskov.
Kyjev tieto požiadavky považuje za neprípustné. Prezident Volodymyr Zelenskyj už v minulosti zopakoval, že sa Ukrajina nikdy nevzdá práva rozhodovať o vlastnej budúcnosti – vrátane možného vstupu do NATO. Rovnako odmieta uznať okupované regióny ako súčasť Ruska.
Ruská vojenská mašinéria nezastavuje – skôr naberá rýchlosť
Kremeľ momentálne stavia na vojenskej a priemyselnej prevahe. Podľa analytikov z projektu DeepStateMap získalo Rusko za posledné tri mesiace vyše 1400 štvorcových kilometrov územia. Jeden z ruských insiderov lakonicky poznamenal: „S jedlom rastie chuť.“
To vyvoláva obavy, že Rusko sa môže pokúsiť o ďalšiu expanziu. V súčasnosti kontroluje celý Krym, východnú časť Luhanskej oblasti, väčšinu Donbasu, ako aj rozsiahle časti Záporožskej, Chersonskej a časti Charkovskej oblasti.
Putin opakovane tvrdí, že tieto územia sú už súčasťou Ruskej federácie – a pokiaľ ich Ukrajina neuzná, mier nie je možný. Ak by sa ukrajinská obrana zrútila, môže podľa zdrojov dôjsť k ďalšiemu rozšíreniu ruských ambícií.
Kyjev: Ofenzíva neprebieha podľa plánu Moskvy
Zelenskyj sa k vývoju frontu vyjadril na Telegrame a potvrdil, že ruská letná ofenzíva nenapĺňa očakávania Kremľa. Najvyšší ukrajinskí velitelia síce priznávajú, že Rusko má na fronte početnú prevahu, ale Kyjev podľa nich stále drží líniu a spôsobuje útočníkom ťažké straty.
Podľa dostupných údajov už Rusko prišlo o viac než milión vojakov – vrátane mŕtvych a zranených. Ukrajinská strana tvrdí, že Moskva za každý získaný kilometer platí krvou aj technikou.
Trump: S Putinom som ešte neskončil
Donald Trump – ktorý opakovane tvrdil, že vojnu by vyriešil do 24 hodín – naďalej komunikuje s ruským prezidentom. Nedávno o ňom vyhlásil: „Nepovedal by som, že je vrah. Je to tvrdý chlap.“
Putin zase vojnu prezentuje ako zúčtovanie s ponížením, ktoré Rusko zažilo po rozpade Sovietskeho zväzu. Strata vplyvu v krajinách ako Gruzínsko či Ukrajina je podľa Kremľa neprijateľná a treba ju „napraviť“.
Trump navrhol okamžité prímerie, no Moskva zatiaľ na tento návrh nereagovala. Namiesto toho pokračuje v útokoch dronmi na ukrajinské mestá a strategické body.
Blíži sa nebezpečná fáza
Hoci sa na verejnosti skloňuje možnosť dohody, zákulisné informácie hovoria niečo iné. Jeden zo zdrojov agentúry Reuters varoval, že v najbližších mesiacoch môže prísť k vážnej eskalácii napätia medzi dvomi najväčšími jadrovými mocnosťami planéty. „Táto vojna ešte zďaleka neskončila,“ uzavrel.
