TEHERÁN - Hoci Irán v utorok vyhlásil, že 12-dňová vojna s Izraelom sa skončila, pokoj v regióne rozhodne nenastal. Svet s napätím sleduje, či Teherán napokon siahne po svojom najnebezpečnejšom tromfe – uzavretí Hormuzského prielivu. Strategickej tepny, ktorou prechádza takmer pätina všetkých svetových dodávok ropy a plynu. K tomuto kroku bolo Irán zatiaľ najbližšie začiatkom týždňa. Nakoniec však cúvol. A má na to veľmi racionálne dôvody.
Zablokovanie Hormuzského prielivu by malo pre svet katastrofické následky. No podľa odborníkov by sa tým Irán sám uvrhol do ekonomickej a politickej samovraždy.
„Uzavretie Hormuzského prielivu by sa pre iránsky režim rovnalo podpisu vlastného rozsudku smrti,“ vyhlásil pre agentúru Associated Press, ktorú cituje server aktualne.cz, hlavný komoditný analytik spoločnosti Kpler Homayoun Falakshahi. Ako dodal, krátkodobo by to síce vyvolalo raketový rast cien energií, no Irán by tento stav nedokázal udržať.
Náznak blokády prišiel po amerických náletoch
Napätie okolo strategického prielivu eskalovalo po víkendových leteckých útokoch americkej armády na iránske vojenské objekty. Špekulácie o iránskej odvete sa okamžite rozbehli a najčastejšie sa hovorilo práve o možnosti zablokovania Hormuzského prielivu – najkritickejšej ropnej tranzitnej cesty sveta.
Len v roku 2024 prešlo týmto úzkym pásom mora približne 20 miliónov barelov ropy denne, čo predstavuje takmer pätinu celosvetovej spotreby.
„Ak by Irán naozaj prieliv uzavrel, ceny ropy by pravdepodobne okamžite vyskočili nad 100 dolárov za barel. Dá sa to porovnať s počiatočným šokom po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. Krátkodobo by sme sa mohli dostať na úroveň 130 až 140 dolárov za barel, ale potom by ceny pravdepodobne zase klesli,“ predpokladá Falakshahi.
Skôr propaganda ako reálny krok
Podľa analytikov sú tak iránske vyhlásenia o možnom uzavretí prielivu určené najmä domácemu publiku.
„Je to odkaz pre iránsku verejnosť – chcú ukázať, že situáciu majú pod kontrolou a že ich krajina má v regióne silné slovo,“ vysvetľuje Falakshahi.
Dôležité je aj to, že na vývoj situácie zatiaľ nijako nereagovala Organizácia krajín vyvážajúcich ropu (OPEC), ktorej je Irán členom. Paradoxne, iránsky export ropy sa od začiatku izraelských náletov dokonca zvýšil. Odborníci preto neočakávajú, že by OPEC do situácie aktívne zasahoval.
Hormuzský prieliv – uzol, ktorý môže ochromiť svet
Hormuzský prieliv leží medzi Perzským a Ománskym zálivom a je súčasťou Arabského mora. Vďaka tomu, že sa ním denne prepravuje až tretina svetového námorného obchodu s ropou, patrí medzi najdôležitejšie strategické body na planéte.
Iránsky parlament už 22. júna odhlasoval uzavretie prielivu. Konečné rozhodnutie však musí potvrdiť Najvyššia rada národnej bezpečnosti Islamskej republiky. Tá zatiaľ mlčí.
Svet tak zostáva v napätom očakávaní – či Teherán svoju najsilnejšiu zbraň skutočne vytiahne, alebo si ju ešte nechá ako hrozbu v rukáve.
