WASHINGTON - Oficiálne víťazný tón, neoficiálne panika. Kým americký prezident Donald Trump oznamuje útok na iránske jadrové zariadenia ako triumf diplomacie silou, jeho administratíva čelí strašidlu nekontrolovanej odvety. Strach z rozšírenia konfliktu, ktorý mal byť rýchly a chirurgický, prerastá do najvyšších kruhov mocenskej štruktúry USA. A v Teheráne sa hovorí o vojne.
Nočný útok na jadrové objekty
V noci na nedeľu SEČ Spojené štáty americké zaútočili na viaceré iránske jadrové objekty. Prezident Donald Trump to najskôr zverejnil na svojej sociálnej sieti Truth Social, následne vystúpil z Oválnej pracovne s prejavom, ktorý mal pôsobiť rozhodne a víťazne.
Pod touto lesklou fasádou sa však v Bielom dome hromadia pochybnosti a strach. Podľa informácií Politico panuje v Trumpovej administratíve hlboké znepokojenie z možnej iránskej odvety, ktorá by mohla vtiahnuť Spojené štáty do ďalšej blízkovýchodnej vojny — presne tej, ktorej sa Trump aj jeho viceprezident J. D. Vance chceli za každú cenu vyhnúť.
„Nevieme, do čoho sme sa namočili,“ znie z Bieleho domu
„Nevieme, nakoľko nás to vtiahne do niečoho zdĺhavého,“ uviedol pod podmienkou anonymity jeden z úradníkov americkej administratívy. Iný insider popísal atmosféru ako plnú rizík eskalácie.
Ak by iránska odplata spôsobila veľké straty — vrátane amerických životov — Biely dom by čelil rastúcemu tlaku na hlbšie zapojenie do vojny.
Teherán: Toto je vojna. A máme právo sa brániť
Iránske ministerstvo zahraničných vecí reagovalo ostro a bez okolkov: americké údery označilo za akt vojny.
Vo vyhlásení, ktoré citovala agentúra AP, iránska diplomacia vyhlásila: „Svet nesmie zabudnúť, že to boli Spojené štáty, ktoré – počas prebiehajúceho diplomatického procesu – zradili diplomaciu tým, že podporili agresiu genocídneho a bezprávneho izraelského režimu.“
Irán si zároveň vyhradil právo brániť sa všetkými dostupnými prostriedkami proti „americkej vojenskej agresii a zločinom tohto režimu“.
Expert: Irán vie, že by vojnu prehral. Ale to neznamená, že nebude vracať údery
Austrálsky expert na Blízky východ Ian Parmeter z National University varuje pred troma scenármi ďalšieho vývoja:
- Ustúpenie Iránu a deeskalácia napätia
- Obmedzené zapojenie USA, pod tlakom verejnosti, ktorá ďalšiu vojnu nechce
- Protiútok Iránu, aj keď len symbolický
Parmeter pripomína incident z roku 2020, keď USA zabili generála Kásema Solejmáního. V reakcii vtedy Teherán vypálil rakety na dve americké základne v Iraku — bez obetí, s minimálnymi škodami.
„Irán síce vyhlásil, že príde tvrdá odpoveď, ale následne prohlásil, že vec je uzavretá,“ pripomína odborník.
Aj teraz sa môže zopakovať podobný scenár — symbolická odplata, za ktorou bude nasledovať snaha o zmierenie. Ale tentoraz sú stávky vyššie.
Tichý strach za múrmi moci
Hoci Trump pred národom hrá rolu silného vodcu, v zákulisí narastá úzkosť z toho, čo bude ďalej.
USA vyslali bombardéry B-2, prekonali diplomatický rámec, zasiahli citlivé jadrové ciele. A teraz čakajú, či sa iránska reakcia zmestí do medzí, alebo roztvorí brány pekla ďalšej vojny, ktorá by mohla trvať roky — a zasiahnuť celý región.
Úder padol, ale dôsledky sa ešte len prebúdzajú. A ak sa naplnia najhoršie scenáre, nedávne bombové výbuchy môžu byť len úvodom k explózii, ktorá zmení Blízky východ — a možno aj svet.
