MORRISTOWN - Za „veľmi, veľmi dobré“ označil v nedeľu americký prezident Donald Trump najnovšie rokovania medzi Washingtonom a Teheránom o iránskom jadrovom programe. Tiež ocenil „skutočný, vážny pokrok“ po piatom kole rozhovorov, ktoré sa v piatok uskutočnilo v Ríme. Informovali o tom agentúry AFP a DPA.
„Myslím si, že by sme mohli mať dobré správy o Iráne,“ povedal Trump pred odletom z mesta Morristown v štáte New Jersey do Washingtonu. Dodal, že by sa tak mohlo stať „v priebehu nasledujúcich dvoch dní“. Trump konštatoval, že výsledok rokovaní je stále otvorený. Dúfa však v dohodu, aby nebolo treba zhadzovať bomby a aby v Iráne nezomrelo veľa ľudí.
Rozhovory sprostredkované Ománom, ktoré sa začali v apríli, sú prvým kontaktom na najvyššej úrovni medzi oboma krajinami od roku 2018, keď Spojené štáty počas Trumpovho prvého funkčného obdobia ako prezidenta jednostranne odstúpili od prelomovej jadrovej dohody z roku 2015.
Po svojom návrate do Bieleho domu Trump obnovil svoju politiku „maximálneho tlaku“ na Irán, v rámci ktorej sa opakovane vyhrážal Teheránu vojenským úderom, ak rokovania zlyhajú. Iránu chce zabrániť vo vývoji jadrových zbraní, no Teherán popiera, že by sa o to snažil.
Irán chce dohodu na zmiernenie sakcií, ktoré poškodzujú ekonomiku
Irán chce dosiahnuť novú dohodu, ktorá by zmiernila sankcie poškodzujúce jeho ekonomiku. Po poslednom kole rokovaní iránsky minister zahraničných vecí a hlavný vyjednávač Abbás Arákčí zdôraznil, že „rokovania sú príliš komplikované na to, aby sa vyriešili na dvoch alebo troch stretnutiach“.
Ománsky minister zahraničných vecí Badr al-Busajdí uviedol, že piate kolo rokovaní sa skončilo „určitým, ale nie presvedčivým pokrokom“. Vyjadril nádej, že zostávajúce otázky sa vyriešia v najbližších dňoch.
Po odstúpení USA od jadrovej dohody ju Irán prestal dodržiavať. V súčasnosti obohacuje urán na 60 percent, čo je výrazne nad limitom 3,67 percenta stanoveným v dohode, no pod úrovňou 90 percent potrebnou pre jadrovú zbraň.
USA požadujú, aby iránska vláda úplne zastavila obohacovanie uránu – z pohľadu Washingtonu je to nevyhnutné opatrenie na to, aby Irán nemohol vlastniť jadrové zbrane. Teherán túto požiadavku odmieta, no je ochotný obmedziť svoj jadrový program a zaviesť prísnejšie kontroly.
Irán odmietol pozastavenie obohacovania uránu v snahe dosiahnuť dohodu s USA
Irán v pondelok vylúčil možnosť, že by v snahe dosiahnuť jadrovú dohodu so Spojenými štátmi pozastavil obohacovanie uránu. Hovorca ministerstva zahraničných vecí Esmáíl Bakájí to uviedol na tlačovom brífingu v Teheráne, informuje AFP a Reuters.
Bakájí dôrazne odmietol správy, že by Irán mohol na tri roky zmraziť obohacovanie uránu v snahe dosiahnuť dohodu. „Irán to nikdy nebude akceptovať... Táto informácia je výplodom fantázie a je úplne nepravdivá,“ vyhlásil. Doplnil, že zatiaľ nebol stanovený dátum šiesteho kola rokovaní s Washingtonom.
Krajina podľa neho čaká na ďalšie podrobnosti od sprostredkovateľa Ománu, pokiaľ ide o načasovanie ďalšieho kola. „Ak je z americkej strany dobrá vôľa, sme tiež optimistickí, ale ak sú rozhovory zamerané na obmedzenie práv Iránu, potom rozhovory nikam nepovedú,“ zdôraznil.
Predošlý piatok sa v talianskom Ríme uskutočnilo piate kolo nepriamych rokovaní medzi oboma stranami o jadrovom programe Teheránu. Podľa ománskeho ministra zahraničných vecí Badra al-Busajdího došlo k istému pokroku. Šéf diplomacie tiež vyjadril nádej, že sa v nadchádzajúcich dňoch podarí vyjasniť zvyšné otázky.
Teherán a Washington vedú od 12. apríla nepriame rozhovory na najvyššej úrovni od roku 2018, keď americký prezident Donald Trump odstúpil od jadrovej dohody veľmocí s Iránom. Tá zmiernila sankcie voči Iránu výmenou za obmedzenie jeho nukleárnych aktivít. Teherán po odstúpení USA prestal dodržiavať dohodu a výrazne napredoval v jadrovom vývoji.
Západné mocnosti vinia Irán, že sa snaží získať jadrové zbrane. Teherán to dlhodobo popiera a tvrdí, že jeho jadrový program je určený výlučne na civilné účely. Predstavitelia Trumpovej vlády trvajú na tom, že Irán nemôže pokračovať v obohacovaní uránu v rámci žiadnej možnej dohody. Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí minulý týždeň povedal, že medzi rokujúcimi stranami sú naďalej zásadné rozdiely, a varoval, že ak sa budú USA snažiť Iránu zabrániť v obohacovaní uránu, k dohode medzi nimi vôbec nedôjde. Zároveň vyjadril ochotu jeho krajiny podrobiť sa ďalším kontrolám jadrových zariadení. „Ak by chcel Irán získať jadrové zbrane, už by tak urobil,“ dodal Arákčí.
