WASHINGTON, GAZA - Americký viceprezident J. D. Vance zvažoval, že v utorok vycestuje do Izraela, avšak cestu zrušil vzhľadom na rozšírenie izraelských vojenských operácií v Pásme Gazy. Pre portál Axios to povedal nemenovaný vysokopostavený predstaviteľ USA.
Zdroj Axiosu uviedol, že Vance sa tak rozhodol, keďže nechcel, aby jeho cesta naznačovala, že administratíva prezidenta Donalda Trumpa podporuje rozhodnutie Izraela začať rozsiahlu operáciu v čase, keď USA presadzujú prímerie a dohodu o prepustení rukojemníkov. Vance, ktorý bol v pondelok na návšteve Vatikánu, preto cestu zrušil, oficiálne pre logistické príčiny.
Izraelské sily začali cez víkend s prvými fázami operácie s názvom "Gedeonove vozy", v rámci ktorej má Izrael vysídliť dva milióny Palestínčanov v Pásme Gazy do "humanitárnej zóny", väčšinu enklávy zrovnať so zemou a zničiť palestínske militantné hnutie Hamas, uviedol Axios.
Server pripomína, že Trumpova administratíva sa snaží uzavrieť dohodu o zastavení operácie, prepustení ďalších rukojemníkov a umožnení prísunu pomoci do palestínskej enklávy, aby sa zabránilo hladomoru a humanitárnej katastrofe. Osobitný vyslanec Spojených štátov pre Blízky východ Steve Witkoff minulý týždeň podľa Axiosu predložil Izraelu a Hamasu nový návrh dohody o rukojemníkoch a prímerí v Gaze a nalieha na obe strany konfliktu, aby ho prijali.
Viac ako 20 štátov žiada Izrael o úplné obnovenie humanitárnej pomoci pre Gazu
Povolenie vstúpiť do Pásma Gazy dostalo v pondelok deväť kamiónov s humanitárnou pomocou, ktoré tam Izrael vpustí po viac ako dvoch mesiacoch blokovania všetkej pomoci. Koordinátor humanitárnej pomoci OSN Tom Fletcher to označil za „kvapku v mori“. Agentúra AFP informovala, že 22 štátov v spoločnom vyhlásení vyzýva Izrael, aby okamžite umožnil úplné obnovenie pomoci do Gazy.
Fletcher ocenil krok zo strany Izraela, avšak uviedol, že po 11 týždňoch úplného blokovania prísunu pomoci do vojnou zničenej palestínskej enklávy izraelskí predstavitelia umožnili len obmedzený prísun pomoci. „Dnes povolili vstup deviatim našim nákladným autám cez hraničný priechod Kerem Šalom,“ uviedol Fletcher vo vyhlásení. „Je to však len kvapka v mori toho, čo je naliehavo potrebné,“ dodal.
Predstaviteľ OSN poznamenal, že vzhľadom na prebiehajúce bombardovania a vysokú úroveň hladu sú rizika rabovania a neistoty značné. „Obmedzené množstvá pomoci, ktoré sú v súčasnosti vpúšťané do Gazy, samozrejme nemôžu nahradiť neobmedzený prístup k civilistom v takejto krajnej núdzi,“ vyhlásil.
Prísun pomoci do Pásma Gazy blokuje Izrael už od 2. marca. Ministri zahraničných vecí 22 krajín vrátane Francúzska a Nemecka vo svojom pondelkovom vyhlásení uviedli, že vnímajú náznaky obmedzeného obnovenia pomoci, obyvateľstvo vojnou zničeného územia „je vystavené hladomoru... a musí dostať pomoc, ktorú naliehavo potrebuje“.
Izrael medzičasom oznámil, že do Pásma Gazy už vstúpilo päť kamiónov OSN s humanitárnou pomocou. Podľa izraelskej agentúry COGAT, ktorá dohliada na dovážané zásoby, bolo medzi humanitárnou pomocou aj dojčenská výživa. Izraelské ministerstvo zahraničných vecí v pondelok avizovalo, že vpustí do Gazy niekoľko nákladných áut s dojčenskou výživou. Dodalo, že v nasledujúcich dňoch umožní vstup desiatok kamiónov s pomocou. Humanitárne organizácie či Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) varujú, že obyvatelia Pásma Gazy hladujú a varovali aj pred znižujúcimi sa zásobami paliva, liekov a čistej vody.
V Dánsku zatkli muža podozrivého z nákupu dronov pre palestínske hnutie Hamas
V Dánsku v pondelok zadržali 28-ročného muža na základe podozrení z nákupu dronov, ktoré mali byť určené na teroristický útok palestínskeho militantného hnutia Hamas, informovala Dánska bezpečnostná a spravodajská služba (PET). TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
„Tento jedinec zakúpil drony určené na použitie Hamasom pri teroristickom útoku na neznámom mieste v Dánsku alebo v zahraničí,“ uviedol riaditeľ PET Flemming Drejer. Súd nariadil pre podozrivého predbežnú väzbu do 11. júna.
Podľa spravodajskej služby mal Dán napojenia na palestínske hnutie Hamas i zločinecké skupiny v Dánsku. Jeho prípad údajne súvisí s niekoľkými zatknutiami v decembri 2023 cielenými proti „plánovaným teroristickým útokom“.
Podľa verejnoprávnej televízie DR muža údajne vydali do Dánska z Libanonu v súvislosti s prípadom dvojnásobnej vraždy. „PET a prokuratúra sa domnievajú, že tento jedinec je vedúcou postavou zakázaného gangu a má napojenia na Hamas,“ uviedla spravodajská služba.
PET v minulosti opakovane uviedla, že konflikt Izraela a Hamasu má „vedľajší účinok“ aj na „situáciu ohľadom hrozieb" v Dánsku. „Konflikt má značný mobilizačný potenciál, ktorý môže vyvolať množstvo spontánnych či vopred nepremyslených reakcií vrátane teroristických útokov,“ dodala.
Starmer, Costa a von der Leyenová označili situáciu v Pásme Gazy za neprijateľnú
Britský premiér Keir Starmer, predseda Európskej rady António Costa a predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová v pondelok kritizovali izraelskú vládu pre jej kroky v Pásme Gazy. Tamojšiu situáciu nazvali „neprijateľnou“, píše DPA. Costa vyzval, aby Izrael pozastavil všetky vojenské operácie a Hamas zasa okamžite prepustil zvyšok rukojemníkov. Podľa šéfa Európskej rady dokáže do regiónu priniesť mier jedine dvojštátne riešenie.
„Sme presvedčení, že jediným riešením je dvojštátne riešenie,“ potvrdila aj von der Leyenová a dodala, že by humanitárna pomoc pre civilistov nemala byť nikdy politicky zneužívaná. Podľa Starmera je situácia v Gaze „skutočne vážna, neprijateľná a neúnosná“. Britský premiér vyhlásil, že na úrovní hláv štátov prebiehajú rokovania s cieľom nájsť spravodlivé riešenie.
Traja lídri takto odpovedali na tlačovej konferencii na otázku, či môže byť situácia v Gaze považovaná za genocídu. Ich vyjadrenia prišli v nadväznosti na oznámenie plánu izraelského premiéra Benjamina Netanjahua a jeho vlády úplné prevziať kontrolu nad pobrežnou enklávou.
Británia a Európska únia v pondelok na spoločnom summite v Londýne uzavreli významné dohody zamerané na posilnenie obrannej spolupráce, na uľahčenie obchodu s potravinami a tiež na hraničné kontroly. Ide o súčasť širšej snahy o obnovenie vzťahov medzi Londýnom a Bruselom takmer deväť rokov po referende o vystúpení Británie z eurobloku.
Švédsko kritizuje plány Izraela v Gaze, hovorí o porušovaní medzinárodného práva
Švédska ministerka zahraničných vecí Maria Malmerová Stenergardová v pondelok odsúdila avizovaný izraelský plán na prevzatie kontroly nad Pásmom Gazy. Uviedla, že ak tento krok Izraela znamená anexiu vojnou zničenej palestínskej enklávy, pôjde o porušenie medzinárodného práva. Píše AFP.
Izraelský bezpečnostný kabinet tento mesiac schválil rozšírenie vojenskej operácie v Gaze, s ktorou armáda v uplynulých dňoch začala. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v pondelok vyhlásil, že Izrael prevezme kontrolu nad celým územím Pásma Gazy a znemožní militantnému hnutiu Hamas, aby rabovalo humanitárnu pomoc určenú pre Palestínčanov.
„Nevzdáme sa. Aby sme však uspeli, musíme konať nezastaviteľne,“ uviedol Netanjahu vo videu zverejnenom na platforme Telegram. Šéfka švédskej diplomacie odsúdila plány Izraela. „Ak to znamená anexiu, je to v rozpore s medzinárodným právom. Švédsko pevne zastáva názor, že územie Gazy sa nesmie meniť ani zmenšovať,“ povedala Malmerová Stenergardová.
Zároveň vyzvala Izrael, aby povolil obnovu dodávok humanitárnej pomoci do Pásma Gazy, kde už od 2. marca neprúdi žiadna pomoc z dôvodu izraelskej blokády. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) tvrdí, že dva milióny ľudí na tomto palestínskom území hladujú.
„V našich rozhovoroch sme opakovane naliehali izraelskú vládu, aby dovolila neobmedzený humanitárny prístup a distribúciu v súlade s humanitárnymi zásadami,“ pokračovala švédska ministerka. Podotkla, že potrebné je prímerie a ukončenie nepriateľských akcií a prepustenie rukojemníkov, a nie ďalšie vyhlásenia alebo plány izraelskej vlády, ktoré podľa nej zhoršujú situáciu civilistov v Pásme Gazy.
Švédsko v októbri 2014 uznalo nezávislosť palestínskeho štátu. Okrem neho nezávislosť spomedzi krajín 27-členného eurobloku uznávajú Cyprus, Maďarsko, Česko, Poľsko, Rumunsko, Bulharsko, Slovensko a Slovinsko. Palestínu ako štát uznalo už aj Nórsko, ktoré síce nie je členom EÚ, no čo sa týka zahraničnej politiky, koná zvyčajne v súlade s ňou. Palestínsky štát vo svete uznáva už vyše 140 krajín. Francúzsky prezident Emmanuel Macron v apríli uviedol, že Francúzsko uzná nezávislosť palestínskeho štátu v júni.
Izrael tvrdí, že do Gazy vpúšťa vozidlá s dojčenskou výživou, prvý raz od marca
Izrael v pondelok po prvýkrát od 2. marca povolí nákladným autám s humanitárnou pomocou vstup do Pásma Gazy. Podľa predstaviteľa izraelského ministerstva zahraničných vecí začne od pondelka vpúšťať do palestínskej enklávy kamióny s dojčenskou výživou. Informuje agentúra AFP.
„Dnes Izrael zabezpečuje vstup kamiónov s dojčenskou výživou do Gazy,“ oznámil generálny riaditeľ ministerstva zahraničných vecí Eden Bar Tal. „V nasledujúcich dňoch Izrael umožní vstup desiatok kamiónov s pomocou,“ dodal. Na otázku novinárov, koľko kamiónov už vstúpilo do Gazy, hovorca rezortu diplomacie odpovedal: „Musíme overiť presné číslo.“
Hovorca dodal, že „zámerom je, aby v nasledujúcich dňoch prišli výrazne väčšie počty (kamiónov)“. Izrael už viac ako dva mesiace blokuje prísun humanitárnej pomoci do Pásma Gazy, kde obnovil vojenské operácie a avizoval plány na obsadenie celého územia enklávy.
Humanitárne organizácie či Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) varujú, že obyvatelia Pásma Gazy hladujú. Predstaviteľ WHO na palestínskych územiach Rik Peeperkorn minulý týždeň s odvolaním na ministerstvo zdravotníctva kontrolované Hamasom uviedol, že v Gaze zomrelo takmer 60 detí v dôsledku podvýživy. OSN a humanitárne organizácie varujú aj pred znižujúcimi sa zásobami paliva, liekov a čistej vody.
Generálny riaditeľ WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus v pondelok povedal, že väčšina Gazanov hladuje, zatiaľ čo „tony potravín sú zablokované na hranici, len niekoľko minút cesty odtiaľ“. Proti obnoveniu dodávok pomoci sa však na sieti X vyslovil izraelský krajne pravicový minister pre národnú bezpečnosť Itamar Ben Gvir, ktorý uviedol, že izraelskí rukojemníci zadržiavaní Hamasom „nedostávajú žiadnu humanitárnu pomoc“.
Izraelský minister financií Becalel Smotrič obhajoval rozhodnutie o obnovení prísunu pomoci s dôrazom, že zásoby sa nedostanú do rúk Hamasu. „Toto umožní civilistom najesť sa a našim priateľom vo svete pokračovať v poskytovaní diplomatickej ochrany,“ uviedol.
