MOSKVA - Ruský prezident Vladimir Putin dnes navrhol, aby sa 15. mája uskutočnili v Istanbule bez predbežných podmienok priame rozhovory s Ukrajinou. Hlava ruského štátu tak urobila po tom, ako ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a lídri Francúzska, Nemecka, Británie a Poľska sa v sobotu vyslovili za bezpodmienečné 30-dňové prímerie medzi Kyjevom a Moskvou, ktoré by platilo od pondelka 12. mája. Kremeľ sa zatiaľ k takejto možnosti nevyjadril. Ukrajina a Moskva spolu bojujú od februára 2022, keď ruská armáda na Putinov príkaz zaútočila na susednú krajinu. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan dnes svojmu francúzskemu náprotivku Emmanuelovi Macronovi a Putinovi podľa tureckého prezidentského úradu potvrdil, že Ankara je pripravená rusko-ukrajinské rokovania hostiť.
"Nebolo to Rusko, kto prerušil rokovania v roku 2022. Bol to Kyjev. Navrhujeme však, aby Kyjev obnovil priame rokovania bez akýchkoľvek predbežných podmienok. Ponúkame kyjevským úradom obnovenie rokovaní už vo štvrtok, a to v Istanbule", uviedol šéf Kremľa.
Zelenskyj privítal, že Rusko začalo uvažovať o ukončení vojny, a vyjadril ochotu k rokovaniam, ale naliehal na to, aby Moskva najprv prijala návrh Kyjeva a ďalších krajín na pokoj zbraní. Inak Európa aj Spojené štáty skoordinujú nové rozsiahle sankcie proti Rusku, ak Putin prímerie odmietne. "Nemá zmysel pokračovať v zabíjaní ani jeden ďalší deň. Očakávame, že Rusko potvrdí prímerie - úplné, trvalé a spoľahlivé - počnúc zajtrajškom, 12. májom, a Ukrajina je pripravená sa s ním stretnúť", napísal ukrajinský prezident na X.
V Kyjeve zle pochopili Putinov návrh, zareagovala na Zelenského vyjadrenie hovorkyňa ruskej diplomacie Marija Zacharovová podľa štátnej tlačovej agentúry TASS. Ruský líder sa podľa hovorkyne jasne vyjadril, že najprv sa majú konať rokovania o "základných príčinách" konfliktu a až počas rozhovorov bude možné rokovať o prímerí.
Rusko za "základné príčiny" konfliktu označuje snahu Ukrajiny vstúpiť do NATO a politický systém, ktorý vznikol na Ukrajine po prozápadnej revolúcii v roku 2014. Ukrajina a jej západní spojenci pokladajú tieto ruské tvrdenia za útok na suverenitu krajiny. Okrem toho Charta OSN zaväzuje všetky krajiny riešiť rozpory mierovou cestou, a nie vojnou, napísal server BBC News.
Rokovaním by aj podľa splnomocnenca amerického prezidenta Keitha Kellogga malo predchádzať prímerie. "Ako opakovane povedal prezident (Donald) Trump, zastavte zabíjanie!!! Najprv bezpodmienečné 30-dňové prímerie a počas neho prejdite ku komplexným mierovým rokovaniam. Nie naopak", napísal na X.
"Na ceste k ukončeniu vojny medzi Ukrajinou a Ruskom došlo k historickému zlomu a treba tejto príležitosti využiť", uviedol dnes na sieti X úrad tureckého prezidenta, ktorý informoval o Erdoganových telefonátoch s Macronom i Putinom.
Putin dnes tiež uviedol, že účelom priamych rokovaní s Ukrajinou je "odstrániť základné príčiny konfliktu" a dosiahnuť "dlhodobý, trvalý mier pre historickú perspektívu", nielen prerušenie bojov za účelom opätovného vyzbrojenia. "Nevylučujeme, že počas týchto rokovaní bude možné dohodnúť nejaké nové prímerie, nový pokoj zbraní," povedal Putin. Boje na Ukrajine pritom označil slovom "vojna", nie len výrazom "špeciálna vojenská operácia", čo je v Rusku oficiálny termín pre inváziu na Ukrajinu.
Podľa agentúry DPA existujú pravdepodobne dva dôvody, prečo Putin nesúhlasí s prímerím. Po prvé chce demonštrovať silu, a preto neprijíma ultimátum. Po druhé, Rusko samo seba vníma ako krajinu, ktorá má prevahu na bojisku. Pokračovaním bojov počas rokovaní chce Kremeľ udržiavať vysoký tlak na Kyjev, aby presadil čo najviac svojich požiadaviek. Zároveň by bolo pre Putina oveľa ľahšie ukončiť rokovania ako bezvýsledné, kým jeho vojská stále bojujú. Keby ich opäť poslal do boja po dlhom prímerí, nielenže by v medzinárodnom vnímaní vyzeral ako agresor, ale tiež by si pohoršil v Rusku, pretože aj tam sú po troch rokoch vojny nádeje na mier, poznamenala nemecká agentúra.
