KYJEV - Volodymyr Zelenskyj bol pre Ukrajincov hrdinom, keď v roku 2022 odmietol opustiť obliehaný Kyjev. Dnes však rastie obava, že si uzurpuje priveľa moci. The Economist varuje: demokratické brzdy slabnú, oponenti miznú.
Jednotný národ, jednotný vodca
Keď v februári 2022 začali nad Kyjevom znieť výbuchy ruských rakiet, prezident Volodymyr Zelenskyj zostal v hlavnom meste. Jeho rozhodnutie nevzdať sa a postaviť sa čelom invázii z neho urobilo symbol odporu a vodcu, za ktorým sa zomkol celý národ – aj tí, ktorí ho predtým nevolili. Vojnový prezident, pôvodne vnímaný ako priemerný komik bez skúseností, sa takmer cez noc stal ikonou globálneho boja za slobodu.
Nacionalisti, ktorí ho kedysi obviňovali zo zrady, zmenili rétoriku. „Je vojna. Nie je čas na politiku. Musíme stáť za prezidentom,“ vyhlásil jeden z členov pluku Azov. Dokonca aj ultranacionalistický ideológ Dmytro Korčinský, sám veterán bojov v Čečensku aj na Donbase, povedal: „Zelenskyj by mal počas vojny vládnuť ako diktátor.“
Západ ho oslavuje, domáca opozícia mlčí – zo strachu?
Zelenského odhodlanie a odvaha mu zabezpečili medzinárodný obdiv. V zahraničných médiách je hviezdou. No doma to už také jednoznačné nie je. Ako upozorňuje The Economist, medzi ukrajinskými liberálmi narastá frustrácia. Ich dilema je krutá: ak budú kritizovať vládu, riskujú, že podkopú medzinárodnú podporu Ukrajiny. Ak však mlčia, tolerujú rastúci monopol moci, ktorý môže oslabiť samotné vojnové úsilie.
„Cítime sa ako v pasci,“ priznala redaktorka nezávislého denníka ZN.UA Julia Mostovaja. „Kritika je vnímaná ako zrada.“
Porošenkov osud ako varovanie
V atmosfére centralizovanej moci dostal tvrdý úder aj Zelenského predchodca, oligarcha Petro Porošenko. V tomto roku mu boli bez rozsudku zmrazené aktíva a zakázaná účasť vo voľbách – údajne pre „ohrozenie národnej bezpečnosti“. Čelí obvineniam z velezrady.
„Ak môžu z volebného procesu vylúčiť Porošenka bez súdu, môžu to spraviť komukoľvek,“ varuje opozičný poslanec Oleksij Hončarenko.
Podobne dopadol aj známy protikorupčný aktivista Vitalij Šabunin. Po tom, čo poukázal na úplatky na ministerstve obrany, bol namiesto ochrany prevelený k frontovej línii. Tlak pociťujú aj médiá. Redaktorka Ukrajinskej pravdy Sevhil Musajevová tvrdí, že prezidentská kancelária reaguje na nepríjemné otázky útokmi na inzerentov a obmedzením prístupu novinárov.
Eliminovaní: keď máš príliš veľa podpory
Problém podľa The Economist nespočíva len v represiách. Moc sa čoraz viac koncentruje v rukách úzkej skupiny nevolených úradníkov v prezidentskej administratíve. Tí, ktorí si získali veľkú podporu verejnosti alebo nadviazali silné kontakty so Západom, boli systematicky odstránení.
Najznámejší príklad? Populárny generál Valerij Zalužnyj, architekt ukrajinskej obrany, bol vo februári 2024 odvolaný a „odložený“ ako veľvyslanec v Londýne. Podobný osud postihol aj bývalého ministra zahraničia Dmytra Kulebu, ministra infraštruktúry Oleksandra Kubrakova a vedúceho agentúry pre obnovu Mustafu Nayema.
Demokracia bez právneho štátu
„Ukrajinská demokracia nikdy nestála na právnom štáte,“ píše The Economist. „Jej pluralita bola výsledkom regionálnej rozmanitosti, súboja mocenských skupín a aktívnej občianskej spoločnosti. No všetky tieto piliere sú teraz oslabené.“
Zelenskyj je naďalej vnímaný ako symbol ukrajinského odporu. No čoraz viac sa ozýva otázka: Kde končí nevyhnutné vedenie v čase vojny a kde sa začína nebezpečný sklz k autoritárstvu?
