TEKUMA/PRAHA - Teroristi prechádzali po ceste a náš mošav jednoducho minuli, spomína Jehuda Hauptman, posledný žijúci zakladajúci člen izraelského mošavu Tekuma v blízkosti Pásma Gazy na šok z útoku palestínskeho teroristického hnutia Hamas na Izrael zo 7. októbra 2023. "Bol to osud," povedal osemdesiatsedemročný preživší holokaustu v rozhovore so serverom Ynet, v ktorom hovoril aj o svojom strastiplnom úteku z rodného Slovenska pred nacistami v 40. rokoch minulého storočia.
Posledný rok a pol je meno izraelského mošavu Tekuma späté s obrazom obhorených vozidiel na jeho západnom okraji, pozostatku masakru zo 7. októbra. Zničené autá, zhromaždené na provizórnom pamätníku v poliach, sa stali pútnickým miestom návštevníkov regiónu. Tekuma, ktorá sa nachádza iba sedem kilometrov od hraníc s Pásmom Gazy, bola toho dňa ušetrená útoku aj vďaka malej skupine členov miestnej pohotovostnej jednotky. Teroristi z Hamasu síce prešli okolo brány dediny, ale dovnútra nevstúpili.
Prvými obyvateľmi tohto mošavu boli prevažne ľudia z východnej Európy, ktorí prežili holokaust, čo sa odráža aj v názve obce, ktorý znamená "znovuzrodenie". Vlani zomrela Šošana Neumannová, jedna zo zakladateľiek Tekumy. Po jej smrti sa Hauptman stal posledným preživším holokaustu žijúcim v dedine, ktorá je symbolom obnovy židovského národa po snahách nacistov o jeho vyhladenie.
Teroristi prešli po ceste a pokračovali ďalej
V sobotu ráno 7. októbra 2023 sa Hauptman obliekol do šabatového oblečenia - obleku a klobúka - a vydal sa do synagógy na ranné modlitby, píše Ynet. Cestou ho zastavil sused Šlomo a povedal mu, aby sa kvôli vývoju situácie radšej vrátil domov. "Bola s nami moja dcéra a vnučky, chceli sme to osláviť," spomínal. "Cestou som necítil nič nezvyčajné. Som nedoslýchavý, takže by som si toho hluku rovnako nevšimol. Bol to jednoducho osud," dodal.
"Teroristi prešli po ceste a pokračovali ďalej," spomínal. "Medzi obyvateľmi došlo k hádke, či začať paľbu, ale veliteľ povedal: 'Nechajte ich ísť'. Nemáme dostatok zbraní ani munície, aby sme im mohli čeliť," opísal. Rovnako ako ostatní obyvatelia boli aj Hauptmanovi potom na štyri mesiace evakuovaní. Hauptman sa narodil v roku 1938 v Československu, konkrétne v slovenských Topoľčanoch. Jeho rodina v roku 1941 utiekla do Budapešti, aby unikla kolaborácii slovenského fašistického režimu s nacistickým Nemeckom. "Spomínam na otcových súrodencov. Tí, ktorí zostali v Československu, neprežili," povedal Hauptman Ynetu. "My sme sa presťahovali do Maďarska a boli sme zachránení," doplnil.
Nacistická kampaň zasiahla Maďarsko s ničivou rýchlosťou
V roku 1944, keď nacisti obsadili Maďarsko, musel Hauptman nosiť Davidovu hviezdu a žiť v gete. Jeho matke sa podarilo získať doklady o švédskom občianstve, čo rodine umožnilo hľadať útočisko v chránenom dome. Jeho otec bol však poslaný do pracovného tábora. Nacistická vyhladzovacia kampaň zasiahla Maďarsko s ničivou rýchlosťou. Medzi 15. májom a 9. júlom 1944 bolo zhruba 500.000 maďarských Židov deportovaných do Osvienčimu-Březinky a zavraždených. "Bol to osud," povedal Hauptman. "My sme do tých vlakov nenasadli, ale iní áno," povedal Ynetu.
Po vojne sa Hauptman a jeho sestra vydali do Viedne, potom do Talianska a nakoniec v roku 1950 do Izraela. Ich matka zomrela v Budapešti, ale otec a ďalšie dve sestry sa k nim pripojili v Izraeli. Hauptman bol umiestnený do kibucu Šaalvim, kde pracoval v poľnohospodárstve a študoval. Neskôr sa prihlásil do vojenskej služby a slúžil v izraelských vojnách. Hauptman sa potom so svojou ženou Jehudit usadili v Tekume, kde vychovali šesť detí a dnes majú 23 vnúčat a desať pravnúčat. Pracoval ako farmár a zastával aj verejné funkcie.
