MUAN - Roky sa hromadili varovania, no riešenia neprichádzali. Desať dní pred najhoršou leteckou katastrofou v dejinách Južnej Kórey sa na letisku Muan konalo stretnutie expertov. Vedeli, že lietadlá pravidelne narážajú do kŕdľov vtákov. O desať dní neskôr zomrelo 179 ľudí.
Posledné varovanie pred katastrofou
V decembri minulého roka sa na juhokórejskom letisku Muan stretlo dvanásť úradníkov, aby riešili dramatický nárast incidentov s vtákmi. Na stole ležali alarmujúce správy: lietadlá sa pri prílete pravidelne dostávajú do kŕdľov vtákov, ktoré sa zdržiavajú pri pobreží.
„Do akej miery je vôbec možné udržať vtáky ďalej od letiska?“ zaznela počas stretnutia otázka z úst predstaviteľa Národného leteckého výcvikového inštitútu. Citovala ju neskôr americká tlač na základe dokumentov, ktoré zverejnil jeden z juhokórejských poslancov. Meno úradníka však zostalo utajené, píše New York Times.
Odpoveď bola zdrvujúca. Predstaviteľ spoločnosti, ktorá má na starosti prevádzku letiska, priznal, že nemajú dosť ľudí ani techniky na to, aby vtáky odháňali. A čo viac – zvukové zariadenia, ktoré ich mali plašiť, boli neúčinné mimo areálu letiska.
„Robili, čo mohli,“ povedal lakonicky úradník. No bolo to málo. A prišlo to neskoro.
Výkrik z kokpitu: Mayday! Mayday! Mayday!
Len desať dní po tom, čo sa odborníci zhodli na kritickej situácii, došlo k tragédii. Let Jeju Air 2216 sa 29. decembra blížil k pristátiu na letisku Muan, keď pilot náhle vyslal tiesňové volanie: „Mayday! Mayday! Mayday!“
Lietadlo typu Boeing 737-800 čelilo nárazu vtákov. O niekoľko sekúnd neskôr stroj pristál bez vysunutého podvozku, vyletel z dráhy a vrazil do betónovej bariéry. Nasledoval výbuch a plamene. Z 181 ľudí na palube prežili len dvaja.
Aj keď vyšetrovanie stále prebieha, ministerstvo dopravy Južnej Kórey už potvrdilo, že v oboch motoroch boli nájdené perie a krv.
Poznáte Baikal teal? Ona zabíjala
Rozbor biologických stôp ukázal, že zrážka nastala s kŕdľom kačky striebristej (Baikal teal) – sťahovavého vtáka, ktorý v zime prilieta do Južnej Kórey vo veľkých množstvách.
A čo je desivé: nešlo o žiadne prekvapenie. Už pred otvorením letiska v roku 2007 existovali dokumenty a posudky upozorňujúce na mimoriadne vysoký výskyt vtákov v tejto oblasti.
Napokon, aj environmentálna štúdia z roku 2020, vypracovaná pred plánovaným rozšírením dráhy, varovala pred „vysokým rizikom nárazov vtákov počas štartu a pristátia“ a naliehala na zavedenie preventívnych opatrení.
Technológie chýbali. A životy zhasli
Národný správca letísk – Korea Airports Corporation – síce tvrdí, že realizoval niektoré opatrenia, ako monitorovanie prostredia, hliadky vozidlami a zvukové plašiče, no kľúčové technológie odporúčané Medzinárodnou organizáciou civilného letectva stále chýbali.
Letisko Muan a niekoľko ďalších regionálnych letísk nemalo ani radary na detekciu vtákov, ani termovízie, ktoré by mohli v reálnom čase upozorniť dispečerov aj pilotov na nebezpečenstvo.
Až po tragédii vláda rozhodla, že všetky letiská v krajine musia byť vybavené týmito systémami. Zároveň sľúbila odstrániť betónovú bariéru na konci pristávacej dráhy – tú, do ktorej narazilo havarované lietadlo.
Zmeny až po tragédii
V súčasnosti majú termokamery len štyri letiská – Incheon, Gimpo, Gimhae a Jeju. Od marca tohto roka by však mali všetky domáce letiská (spolu 15) získať aj radary na detekciu vtákov.
„Tieto radary budú sledovať veľkosť a smer pohybu vtákov a odovzdávať informácie dispečerom a pilotom,“ uviedlo ministerstvo dopravy.
Pilot havarovaného lietadla pritom už pred priblížením k letisku dostal varovanie o zvýšenej aktivite vtákov. Podľa predbežnej správy, zverejnenej minulý mesiac, čierna skrinka lietadla prestala nahrávať štyri minúty pred nárazom.
