HELSINKI - Scenáre vojny, ktoré vyvolávajú mrazenie v kostiach. Moskva má podľa utajených informácií z NATO pripravený komplexný plán útoku na východné krídlo Aliancie. Cieľom nie je len testovanie odolnosti Západu, ale aj vytvorenie novej geopolitickej reality v Európe.
Výstraha, ktorá už nie je hypotézou
Východní členovia NATO sa ocitli pod temným tieňom hroziacej vojny. Fínske spravodajské služby a zdroje z Aliancie bijú na poplach: Rusko má rozpracované detailné bojové plány na útok proti štátom v Pobaltí, Fínsku a Nórsku. A čo je ešte znepokojivejšie – tieto scenáre už ruské jednotky skúšali v praxi počas veľkého vojenského cvičenia Západ 2017.
„Naše spravodajské kapacity jasne ukazujú, že nejde o otázku či, ale kedy,“ varoval šéf švédskej armády Micael Bydén.
Po Ukrajine ďalší cieľ?
Vladimir Putin sa netají túžbou vrátiť Rusku postavenie superveľmoci a získať späť územia, ktoré Kremeľ považuje za historicky vlastné. Invázia na Ukrajinu môže byť iba prvou fázou oveľa širšej stratégie.
Ako píše fínsky denník Iltalehti, Rusko už teraz urýchlene rozširuje svoju vojenskú prítomnosť v severozápadnom smere – smerom k Pobaltíu, Fínsku a Nórsku. Cieľ: vybudovať dočasnú vojenskú prevahu, kým Západ zareaguje.
Plán útoku: šok, rýchlosť a prekvapenie
Podľa zdrojov z NATO má ruská generalita pripravený presný operačný plán. Ten počíta so simultánnym útokom na viacerých frontoch. Všetko má prebehnúť rýchlo, brutálne a nečakane – v duchu ruskej vojenskej doktríny, ktorá stavia na momente prekvapenia.
Jedna vetva útoku má smerovať na nórske pobrežie – cieľom je oblasť Finnmark. Špeciálne jednotky 14. armádneho zboru majú vyraziť z Murmanska a zaútočiť z mora, zo vzduchu aj po súši. Zároveň sa má uskutočniť invázia do fínskeho Laponska, podporená raketovými útokmi z Kolského polostrova. V hľadáčiku majú byť aj Helsinki.
Cieľ? Vytvoriť nárazníkové zóny a odlákať pozornosť NATO od hlavného cieľa – pobaltských štátov.
Útok na Estónsko, Lotyšsko a Litvu
Hlavný nápor by niesla 6. armáda. Jej úlohou by bolo preraziť obranu Estónska a Lotyšska pomocou mechanizovaného postupu s podporou delostrelectva a rakiet. Cieľ je jasný – dobytie hlavných miest Tallinn a Riga.
Z južného smeru by Rusko zaútočilo cez Bielorusko na Litvu. Prioritou by bolo obsadenie tzv. Suwalského koridoru – strategického prielomu medzi Bieloruskom, Poľskom, Litvou a ruským Kaliningradom. Ak by sa ho podarilo ovládnuť, NATO by bolo odrezané od pozemnej pomoci cez Poľsko.
Ruská flotila ako hrozba na mori
Zatiaľ čo na súši by prebiehali prudké boje, na mori by operovala Baltská flotila. Je vybavená raketami Iskander s potenciálom zasiahnutia švédskeho ostrova Gotland – kľúčového bodu pre obranu Baltského mora. Ak by bol ostrov neutralizovaný, Švédsko by nedokázalo vyslať posily.
„Plán útoku stále existuje a Rusi sa ho nevzdali. Naopak – sú odhodlaní ho zrealizovať, keď skončia boje na Ukrajine,“ potvrdil zdroj denníka Iltalehti.
Pobaltie ako najzraniteľnejší terč
Geograficky obmedzené a historicky prepojené so Sovietskym zväzom – pobaltské štáty predstavujú pre Moskvu symbolický i strategický cieľ. Ich dobytie by znamenalo nielen vojenský triumf, ale aj tvrdý test kolektívnej obrany Aliancie.
Rusko počíta aj s tým, že NATO by po prípadnej invázii čelilo dileme: aktivovať článok 5 a ísť do vojny s jadrovou veľmocou? Alebo riskovať stratu dôvery v celú obrannú architektúru Západu?
Aliancia si uvedomuje: nesmie dovoliť opakovanie Ukrajiny
NATO už dalo najavo, že si nemôže dovoliť nechať Rusko zakopať sa na dobytých územiach. Takýto scenár by bol mimoriadne náročný na zvrátenie – ako ukázala skúsenosť z Donbasu.
Rusko síce aktuálne viaže väčšinu svojich síl na Ukrajine, no po skončení konfliktu by podľa odhadov mohlo zhromaždiť až 600-tisíc vojakov na severozápadnom fronte. A práve vtedy môže nastať okamih pravdy.
Kedy to príde?
To je otázka, na ktorú zatiaľ nikto nepozná odpoveď.
„Nevieme, kde a kedy sa to stane,“ priznávajú zdroje z Aliancie. Ale vieme, že ak sa to stane, pôjde o najvážnejšiu skúšku NATO a jeho článku 5 od jeho vzniku.
