MOSKVA - Snaha amerického prezidenta Donalda Trumpa o 30-dňové prímerie na Ukrajine narazila na tvrdú realitu. Hoci jeho utorkový telefonát s ruským lídrom Vladimirom Putinom trval dlho a prebiehal v konštruktívnej atmosfére, očakávané zastavenie bojov sa nekonalo. Analytik Mark Cancian síce ocenil samotný dialóg medzi oboma svetovými lídrami, no neskrýval sklamanie z toho, že Moskva odmietla ustúpiť.
Dohoda bola na stole, ale Rusko ju odmietlo
„Je pozitívne, že vôbec prebieha diskusia, ale faktom zostáva, že Putin nepristúpil na prímerie, hoci Ukrajina bola pripravená ho prijať,“ skonštatoval podľa aktualne.cz plukovník vo výslužbe Mark Cancian, ktorý dnes pôsobí ako poradca pre obranu a bezpečnosť v Centre pre strategické a medzinárodné štúdie (CSIS). Napriek tomu, že rokovania priniesli aspoň čiastočné dohody o zastavení útokov na energetickú infraštruktúru a diskusiu o prímerí v Čiernom mori, frontové línie zostávajú krvavým bojiskom.
Putin hrá o čas: Nebezpečné ruské taktiky
Podľa Canciana ruská stratégia jasne smeruje k predlžovaniu konfliktu s cieľom vyčerpať Ukrajinu a odrezať ju od vojenskej pomoci Západu. „Ak by Ukrajina zostala bez dodávok zbraní, bola by v katastrofálnej situácii. Rusko naopak stále získava zásoby od Iránu a Severnej Kórey, čo mu dáva výhodu. Ukrajinci si nemôžu dovoliť čakať pridlho,“ upozornil odborník.
Liana Fixová z americkej Rady pre medzinárodné vzťahy zase varovala pred tým, že Putin využíva priame rokovania s Trumpom na presadzovanie ruských záujmov. „Nesúhlasil s okamžitým prímerím, pretože mu to vyhovuje. Rusi budú ďalej predstierať, že sú blízko dohody, no v skutočnosti budú len získavať čas na posilnenie svojich pozícií,“ zdôraznila.
Historická paralela s Merkelovou, no Trumpova administratíva zaostáva
Fixová pripomenula, že podobná situácia nastala už v roku 2014, keď Rusko prvýkrát zaútočilo na Ukrajinu a do rokovaní sa zapojila vtedajšia nemecká kancelárka Angela Merkelová. Tá však podľa nej bola na rozdiel od Trumpovej administratívy výborne pripravená. „Merkelová poznala detaily bojiska, videla všetky mapy a rozprávala po rusky. Strávila s Putinom hodiny pri priamych rokovaniach. Takéto dôsledné plánovanie dnes z americkej strany nevidíme,“ konštatovala odborníčka.
Podľa nej existujú obavy, že Trump je príliš otvorený ruskému naratívu, pričom nemá dostatok informácií o reálnej situácii na ukrajinskom území.
Mierová dohoda na Blízkom východe? Cesta k prímeriu bude dlhá
Hoci Trump opakovane vyhlásil, že dokáže ukončiť vojnu do 24 hodín alebo nanajvýš 100 dní, Cancian upozorňuje, že história podobných konfliktov hovorí jasne – takéto rokovania trvajú omnoho dlhšie. „Ukážkovým príkladom je vojna v Kórei. Mierové rozhovory trvali rok a pol. Proces bude postupný, s množstvom komplikácií. Ďalším krokom má byť stretnutie na Blízkom východe, kde by sa mohlo podariť dohodnúť aspoň 30-dňové prímerie,“ uzavrel.
