NEW YORK - Dlho sa o tom len špekulovalo, no teraz sa na povrch dostávajú prvé konkrétne detaily. Ak by sa podarilo vyjednať prímerie medzi ruským agresorom a brániacimi sa Ukrajincami, ako by vyzerali podmienky takejto dohody? Americký denník The New York Times zverejnil dokument s 31 stranami, ktorý predkladá predstavy medzinárodnej skupiny expertov o možných riešeniach.
Za rokovacím stolom: Tajné diskusie zástupcov USA, Ruska a Ukrajiny
Pred mesiacom sa v Ženeve stretli vyjednávači z USA, Ruska a Ukrajiny. Hoci tieto rokovania neboli oficiálne, účastní experti zastupovali stanoviská svojich vlád. V centre diskusie bola jedna kľúčová téma: Ako presne by malo vyzerať prípadné prímerie?
Think tank ženevské centrum pre bezpečnostnú politiku, podporovaný švajčiarskou vládou, vypracoval dokument, ktorý podrobne opisuje možné riešenia. Experti zdôrazňujú, že prímerie musí mať pevnejšie základy ako Minské dohody z roku 2015, ktoré trpeli zásadnou chybou – chýbajúci mechanizmus sankcií za ich porušenie.
Demilitarizovaná zóna a medzinárodná kontrola
Jednou z hlavných myšlienok je vytvorenie 10-kilometrovej nárazníkovej zóny, ktorá by oddeľovala bojujúce strany. Jej bezpečnosť by zabezpečovali medzinárodné mierové jednotky, najväčšou mierou Francúzsko a Veľká Británia, súčinnosťou až 10 000 vojakov. Celá misia by podliehala mandátu OSN alebo inej medzinárodnej organizácie.
Tajné diplomatické kanály a zákulisné dohody
Na čele ženevského centra stojí Thomas Greminger, bývalý monitorovací člen OSN na Ukrajine. Jeho iniciatíva vznikla krátko po začiatku ruskej invázie v roku 2022 a spája diplomatov, analytikov aj vojenských odborníkov. Hoci ide o neoficiálnu iniciatívu, jej účastníci sa pohybujú v tesnom kontakte so svojimi vládami.
Greminger otvorene priznáva, že jeho cieľom bolo vytvoriť komunikačný kanál s Moskvou a pripraviť sa na možné mierové riešenie. Hoci nie je jasné, či jeho snahy prinesú konkrétne výsledky, faktom zostáva, že aj napriek oficiálnej snahe Západu izolovať Rusko, neformálne dialógy medzi oboma stranami neprestali.
Aj vďaka tomu sa už v minulosti podarilo vyjednať výmenu zajatcov či dočasnú dohodu, ktorá Ukrajine umožnila export obilia cez Čierne more. Greminger verí, že podobné čiastkové úspechy by mohli byť predzvesťou širšej dohody.
Môže Západ dôverovať Putinovi?
Podľa návrhov think tanku by medzinárodní pozorovatelia spolupracovali s ruskými a ukrajinskými vojenskými predstaviteľmi na otázkach ako prepúšťanie zajatcov, odstraňovanie mín či vytvorenie humanitárnych koridorov.
Niektorí experti sú však skeptickí. New York Times citujú analytika Samuela Šarapa z RAND Corporation, ktorý upozorňuje na obrovskú dĺžku frontovej línie, ktorá je päťkrát rozsiahlejšia než demilitarizovaná zóna medzi Severnou a Južnou Kóreou. Upozorňuje tiež na pokročilé vojenské technológie, ktorými disponujú obe strany, čo výrazne komplikuje akékoľvek mierové monitorovanie.
Šarap nie je priamo súčasťou Gremingerovho projektu, no pracuje na vlastných návrhoch, ktoré by mohli zahŕňať využitie senzorov na dronoch, bójach či hliadkujúcich lodiach na monitorovanie dodržiavania prímmeria.
Avšak, zatiaľ neexistuje plán, na ktorom by sa zhodli obe strany konfliktu. Západ má dôvod na opatrnosť. Putinov režim totiž ešte tesne pred inváziou tvrdil, že reči o útoku na Ukrajinu sú nezmyslom. Preto si mnohí analytici myslia, že Kremeľ by neodradila od ďalšej agresie žiadna medzinárodná mierová misia.
"Prímerie? V tejto ilúzii by sme sa nemali ukľudňovať," varuje Janis Kluge z Nemeckého inštitútu pre medzinárodné a bezpečnostné záležitosti. "Nemyslím si, že Rusko by akceptovalo riešenie, ktoré by Ukrajine garantovalo akúkoľvek nezávislosť a suverenitu. A to ani na územiach, ktoré momentálne kontroluje."
Budúcnosť diplomatických rokovaní tak zostáva neistá. Na jednej strane prebiehajú tajné vyjednávania, na druhej strane nie je zrejmé, aké sú skutočné zámery kľúčových aktérov – ruského prezidenta Vladimira Putina a jeho amerického náprotivku Donalda Trumpa.
