LONDÝN – Jedným zo scenárov, ako po uzatvorení mieru chrániť Ukrajinu, by mohla byť stála prítomnosť spojeneckých vojsk na jej území. Britský generál chce svojím vyjadrením upriamiť pozornosť na viacero nedostatkov, ktoré by boli v prípade stretu s Rusmi pre Londýn fatálne.
Bývalý vodca ozbrojených síl Veľkej Británie, generál sir Nick Carter vyjadril v jednom z rozhovorov svoje obavy, že v súčasnom stave nie je armáda jeho krajiny pripravená čeliť ruskej agresii. Reagoval tak na slová premiéra Keira Starmera, ktorý tento týždeň vyhlásil, že je pripravený vyslať britských vojakov a ženy na "nebezpečnú cestu" s cieľom "zaručiť bezpečnosť pre vojnou zmietanú Ukrajinu".
Carter zhodnotil stav britskej armády s tým, že v súčasnosti nemá vybavenie ani potrebné počty. "Britské ozbrojené sily sú vyčerpané. Odzrkadľuje to 30 rokov zanedbávania a dodanie obrovského množstva tankov a vojenskej techniky na Ukrajinu v rámci pomoci," priblížil v rozhovore pre BBC, o ktorom informuje Daily Mail.
Len v rámci pozorovateľskej misie
Britské sily by podľa Cartera neboli schopné ochrániť svoje územie, pokiaľ by za posledné tri roky čelili takým leteckým útokom, aké podnikli Rusi na Ukrajinu. "Budeme sa musieť chrániť sami. Či sa nám to páči, alebo nie. Takýto nápor bezpilotných lietadiel, akým bola vystavená Ukrajina, by bol pre Britániu neudržateľný," vysvetlil.
Dodal, že premiér Starmer by bol schopný vyslať vojakov na Ukrajinu len v rámci pozorovateľskej misie. Jazdili by maximálne v bielych vozoch (misia OSN). "V súčasnosti nedisponujeme vybavením ani kapacitami na to, aby sme dokázali odradiť Putinovu agresiu (na Ukrajine)," povedal Carter.
Chabá ochrana vlastného územia
Spojené kráľovstvo je podľa generála v súčasnej dobe veľmi zraniteľné. Jedna z mála možností, ktoré môže britská armáda podniknúť na svoju obranu, je podľa Cartera presun torpédoborcov na Temžu s cieľom priamej ochrany Londýna. "Na nič viac sa ale nezmôžeme," podotkol.
Generál pripisuje zraniteľnosť Británie viacerým faktorom. Je to podľa neho závislosť od dodávok zemného plynu (45 percent z Nórska) či veľkého množstva potravín. Súčasná vláda si stanovila vynaložiť na obranu 2,5 percenta HDP do konca volebného obdobia. Podľa Cartera je to neskoro.
"Zvýšenie výdavkov na obranu budeme musieť vynaložiť už teraz, pokiaľ vážne veríme tomu, že Putin bude pre nás v budúcnosti hrozbou."
Oveľa menej, ako žiada Zelenskyj
Starmerov predpoklad, ktorý zrejme na budúci týždeň predostrie aj americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi, je podľa viacerých zdrojov menej ako 30-tisíc európskych vojakov, ktorí budú udržiavať mier na Ukrajine. Preziudent Zelenskyj požaduje okolo 200-tisíc vojakov.
Ben Barry, vedúci pracovník pre pozemnú vojnu z Medzinárodného inštitútu pre strategické štúdie, uviedol, že britská armáda je schopná vyslať na Ukrajinu obrnenú brigádu v počte do 12-tisíc vojenských jednotiek, aj to len na jeden rok.
