BRATISLAVA - Štátna pomoc v SR v roku 2025 dosiahla objem 775,23 milióna eur, čo v porovnaní s rokom 2024 predstavuje pokles o 83 miliónov eur. Viac ako polovica (55,48 %) pochádzala z národných zdrojov, zvyšok z prostriedkov Európskej únie. Vyplýva to zo Správy o poskytnutej štátnej pomoci v SR za rok 2025, ktorú v stredu schválila vláda. Najväčší objem pomoci smeroval do oblasti ochrany životného prostredia (191,84 milióna eur), pôdohospodárstva (99,73 milióna eur) a zamestnanosti (98,34 milióna eur).
Viac štátnej pomoci ako v predchádzajúcom období smerovalo do oblasti výskumu, vývoja a inovácií (o 53,09 milióna eur), ochrany životného prostredia (o 23,48 milióna eur), kultúry a záchrany kultúrneho dedičstva (o 18,57 milióna eur), športových a multifunkčných rekreačných infraštruktúr (o 9,18 milióna eur) a podpory zamestnanosti (o 7,89 milióna eur). Medziročný pokles, naopak, zaznamenala regionálna pomoc (o 53,86 milióna eur), dôležité projekty spoločného európskeho záujmu (o 21,34 milióna eur) a pomoc na ukončenie činnosti (o 2,81 milióna eur).
archívne video
„Vývoj štátnej pomoci v roku 2025 naznačuje postupný prechod od krízových opatrení k podpore dlhodobých politík, najmä v oblasti inovácií, zelenej transformácie a konkurencieschopnosti,“ skonštatoval v správe Protimonopolný úrad SR, ktorý je jej autorom. Zároveň sa podľa neho prejavilo postupné utlmovanie mimoriadnych podporných opatrení prijatých v predchádzajúcich rokoch v reakcii na dôsledky agresie Ruska voči Ukrajine.
Z hľadiska foriem poskytnutej štátnej pomoci dominovali priame formy pomoci, najmä dotácie, granty, nenávratné finančné príspevky a bonifikácie úrokov, ktoré predstavovali 92,87 % celkového objemu štátnej pomoci. Ostatné formy pomoci mali výrazne nižší podiel, pričom daňové zvýhodnenia tvorili 4,13 %, poskytnuté služby 2,94 % a majetková účasť len 0,06 %.
ISA rozpracoval 10 prekážok na zlepšenie konkurencieschopnosti Slovenska
Slovensko patrí v rámci EÚ medzi štáty so slabšou konkurencieschopnosťou. V roku 2024 bolo v rebríčku Inštitútu hospodárskych analýz na 23. priečke z 27 členských štátov EÚ a oproti roku 2022 si polepšilo o jednu priečku. Najslabšie výsledky dosahujeme v oblasti trhu práce, ľudského kapitálu a inovácií či podnikavosti. Vyplýva to zo Správy o konkurencieschopnosti Slovenska, ktorú v stredu zobrala na vedomie vláda. Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA) na Úrade vlády SR v nej rozpracoval desať kľúčových prekážok pri zvyšovaní konkurencieschopnosti a produktivity na Slovensku.
Materiál poukazuje na to, že náklady práce na Slovensku v rokoch 2008 - 2024 rástli najrýchlejšie v rámci krajín V4 a dlhodobo rastú rýchlejšie ako produktivita práce, čo znižuje cenovú konkurencieschopnosť. Zároveň upozorňuje na vysoké daňovo-odvodové zaťaženie práce - v roku 2024 dosiahlo pri bezdetnom zamestnancovi s priemernou mzdou takmer 43 %, pričom zamestnanci na Slovensku majú pri rovnakých mzdových nákladoch najnižšiu čistú mzdu v rámci V4. Odporúča sa preto znížiť daňovo-odvodové zaťaženie najmä pri nízkopríjmových zamestnancoch a zvýšiť investície do vzdelávania, výskumu, inovácií a technológií.
Správa tiež identifikuje nízku diverzifikáciu exportu a vysokú závislosť od importu komponentov, polovodičov a energetických surovín. Navrhuje podporiť odvetvia s vyššou pridanou hodnotou, diverzifikovať export aj import a zvyšovať energetickú predvídateľnosť prostredníctvom dlhodobých kontraktov, rozvoja lokálnych zdrojov a diverzifikácie dodávok plynu.
V reakcii na starnutie populácie a nedostatok pracovnej sily materiál odporúča podporiť návrat talentov, riadenú imigráciu a vyššiu participáciu žien a starších ľudí na trhu práce. Zároveň poukazuje na regionálny a kvalifikačný nesúlad pracovnej sily a potrebu lepšie prepojiť vzdelávací systém s potrebami trhu práce. V oblasti vysokého školstva a inovácií sa odporúča zvýšiť výdavky na výskum a vývoj, posilniť hodnotenie výskumu a podporiť vznik startupov a inovačných centier.
