PARÍŽ - Snaha niektorých európskych lídrov pod vedením Francúzska o jednotný postup v otázke Ukrajiny v čase rastúcich obáv z úmyslov amerického prezidenta Donalda Trumpa sa v pondelok rozplynula. Summit v Paríži sa skončil bez konkrétneho vyhlásenia, pretože lídri sa nedohodli na vyslaní vojakov, ktorí by kontrolovali dodržiavanie prípadnej mierovej dohody, píšu portály Politico a Euronews.
Neformálne zasadnutie zvolal francúzsky prezident Emmanuel Macron v reakcii na minulotýždňové vyjadrenia predstaviteľov USA, že začnú rokovania s Ruskom o ukončení vojny bez Ukrajiny a Európy.
Európski lídri v pondelok po asi 3,5-hodinovej porade v Elyzejskom paláci neprišli so žiadnymi novými spoločnými nápadmi, nezhodli sa v otázke vyslania vojakov na Ukrajinu a opäť sa vyjadrili frázovito o pomoci Ukrajine a zvýšení výdavkov na obranu, píše Politico.
Nezhody vznikli pri otázke vyslania vojakov na Ukrajinu
Hlavným predmetom nezhôd bola podľa oboch portálov otázka, či sa majú vyslať vojská na Ukrajinu, ak sa dosiahne dohoda o ukončení vojny. Trump vylúčil vyslanie amerických síl aj povolenie vstupu Ukrajiny do NATO. Akékoľvek úsilie zabrániť Rusku v ďalšom útoku na Ukrajinu by tak museli znášať Európania. V tejto otázke sa nedosiahol konsenzus.
Francúzsko a Spojené kráľovstvo podporujú túto myšlienku, hoci britský premiér Keir Starmer povedal, že by sa to mohlo stať len vtedy, ak by sa na prípadných mierových silách zúčastnili aj Spojené štáty.
Poľsko, sused a blízky spojenec Ukrajiny s jednou z najväčších armád v Európe, to však odmietlo. "Nepredpokladáme vyslanie poľských vojakov na Ukrajinu," povedal poľský premiér Donald Tusk vo Varšave pred odletom do Paríža. Krajina podľa jedného z vládnych predstaviteľov nemá dostatočné kapacity na takúto operáciu.
Pre Scholza je diskusia o vyslaní mierových síl predčasná
Nemecký kancelár Olaf Scholz po stretnutí povedal, že akákoľvek diskusia o vyslaní mierových síl na Ukrajinu je "úplne predčasná" a "veľmi nevhodná", keďže vojna naďalej pokračuje. Dánska premiérka Mette Frederiksenová uviedla, že pred vyslaním vojakov na Ukrajinu je potrebné objasniť "veľa, veľa" vecí.
Predstavitelia sa zhodli v otázke potreby zvýšenia výdavkov na obranu. Scholz napríklad obhajoval uvoľnenie dlhových pravidiel, aby sa umožnilo zvýšenie vojenských výdavkov. Vzťahy medzi USA a EÚ v oblasti obrany podľa Tuska vstupujú do "novej etapy", keďže Európania si uvedomujú potrebu vyšších výdavkov na obranu a väčšej sebestačnosti.
Francúzsky prezident Macron na neformálny summit pozval len niektoré európske krajiny, čo viaceré nepozvané štáty z Európskej únie jasne kritizovali. Na stretnutí sa zúčastnili lídri Nemecka, Británie, Talianska, Poľska, Španielska, Holandska a Dánska, ktoré zastupovalo pobaltské a škandinávske krajiny. Prítomní boli aj predseda Európskej rady António Costa, predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová a generálny tajomník NATO Mark Rutte.
V utorok je v Saudskej Arábii naplánované stretnutie americkej a ruskej delegácie. Cieľom je prediskutovať možnú dohodu o ukončení vojny na Ukrajine a pripraviť summit prezidentov USA a Ruska. Stretnutie sa udeje necelý týždeň po telefonáte Trumpa a ruského prezidenta Vladimira Putina. Podľa stanice BBC schôdzka vyvolala veľké znepokojenie Kyjeva, ale aj jeho spojencov zo Západu, ktorí sa obávajú americko-ruskej dohody uzavretej bez Ukrajiny a Európy.
Rusko ohozuje celú Európu, tvrdí Frederiksenová
Dánska premiérka Mette Frederiksenová v pondelok po summite európskych lídrov v Paríži vyhlásila, že Rusko "teraz ohrozuje celú Európu". Varovala tiež pred prímerím, ktoré by nebolo trvalé a ktoré by poskytlo Rusku čas na preskupenie síl a útok na Ukrajinu alebo inú európsku krajinu. Informuje správa z agentúry AFP a denníka The Guardian.
Frederiksenová tvrdí, že vojna na Ukrajine je o ruských "imperiálnych snoch, o budovaní silnejšieho a väčšieho Ruska, a nemyslím si, že sa na Ukrajine zastavia". Dánska premiérka zároveň varovala Spojené štáty pred pokusmi dohodnúť sa na "rýchlom" prímerí, ktoré by podľa jej slov poskytlo Rusku možnosť "znova sa zmobilizovať, zaútočiť na Ukrajinu alebo inú krajinu v Európe".
Podľa nej nie je možné dosiahnuť trvalú mierovú dohodu bez účasti Ukrajiny na rokovaniach, informuje The Guardian. Európski lídri by sa podľa slov premiérky mali sústrediť na to, čo môžu urobiť v reakcii na rokovania USA s Ruskom. "Teraz je najdôležitejšie, aby Ukrajinci dostali viac toho, čo potrebujú, aby túto vojnu neprehrali a aby boli v čo najlepšej možnej pozícii," povedala dánska premiérka.
Frederiksenová podľa britského denníka zopakovala výzvy na zvýšenie výdavkov na obranu a vojenskú pripravenosť. Tiež povedala, že predtým, než bude možné hovoriť o vyslaní európskych vojakov na Ukrajinu, je potrebné vyjasniť mnoho vecí. Namiesto toho by sa podľa nej mal klásť dôraz na posilnenie pozície Ukrajiny pred rokovaniami. Dánska premiérka uviedla, že jej vláda je "otvorená" otázke vyslania vojakov, ale varovala, že kľúčovou otázkou je, či sa Spojené štáty v prípade ich vyslania "postavia na stranu Európy", píše AFP.
Pozvánku na neformálne zasadnutie, ktoré na 16.00 h SEČ zvolal francúzsky prezident Emmanuel Macron, dostali len niektoré európske krajiny. Na stretnutí sa zúčastnili vedúci predstavitelia Nemecka, Británie, Talianska, Poľska, Španielska, Holandska a Dánska, ktoré zastupovalo aj pobaltské a škandinávske krajiny. Prítomná bola aj predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová, predseda Európskej rady António Costa a generálny tajomník NATO Mark Rutte.
Mier na Ukrajine a bezpečnosť Európy sú dve strany rovnakej mince, tvrdí Sanchéz
Pondelňajší mimoriadny summit v Paríži poslúžil kľúčovým európskym lídrom na konzultácie svojich postojov, a preto na ňom neboli prijaté nijaké záväzné rozhodnutia, povedal po stretnutí španielsky premiér Pedro Sánchez. Informuje denník The Guardian.
Sánchez podobne ako iní účastníci summitu pripomenul, že boj Ukrajiny proti Rusku má širší význam pre bezpečnosť Európy. Mier na Ukrajine a európska bezpečnosť sú podľa jeho slov dve strany tej istej mince. Zdôraznil tiež, že Španielsko je pripravené podporovať Ukrajinu, dokým bude vojna prebiehať.
Podobne ako dánska premiérka Mette Frederiksenová varoval pred akýmkoľvek predčasným alebo unáhleným prímerím. Zdôraznil tiež, že akákoľvek mierová dohoda s Ruskom by mala byť spravodlivá a trvalá, aby poslúžila všetkým stranám.
Sánchez trval na tom, že na mierových rokovaniach by mala byť zastúpená Ukrajina a tiež EÚ. Dodal, že v týchto ťažkých časoch "potrebujeme viac Európy, viac Európskej únie". Zároveň uviedol, že Španielsko je odhodlané splniť cieľ vynakladať na obranu dve percentá HDP, ako požaduje NATO.
Holandský premiér Dick Schoof po summite v Paríži zase uviedol, že Európa si vzala k srdcu odkaz z USA, že musí viac investovať do svojej obrany. Taktiež zdôraznil, že európski lídri sú odhodlaní úzko spolupracovať s USA, aby sa uistili, že akákoľvek mierová dohoda na Ukrajine bude trvalá.
Neformálne zasadnutie, ktoré na 16.00 h SEČ zvolal francúzsky prezident Emmanuel Macron, sa podľa stanice BBC skončilo. Pozvánku dostali len niektoré európske krajiny. Na stretnutí sa zúčastnili vedúci predstavitelia Nemecka, Británie, Talianska, Poľska, Španielska, Holandska a Dánska, ktoré zastupuje pobaltské a škandinávske krajiny. Prítomná bola aj predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová, predseda Európskej rady António Costa a generálny tajomník NATO Mark Rutte.
Vysielanie vojakov ako mierových jednotiek je predčasné a nevhodné, tvrdí Scholz
Akékoľvek diskusie o vyslaní európskych vojakov ako mierových jednotiek na Ukrajinu počas prebiehajúcej vojny je predčasné a veľmi nevhodné, povedal novinárom nemecký kancelár Olaf Scholz po odchode zo summitu európskych lídrov v Paríži. Takéto návrhy označil za špekulatívne, podľa neho predbiehajú akékoľvek mierové rokovania. Informuje denník The Guardian.
"Tieto debaty ma dokonca trochu rozčuľujú, to chcem povedať úplne úprimne. Diskusia prebieha bez účasti Ukrajiny, bez výsledkov mierových rozhovorov, ktoré sa neuskutočnili, na ktoré Ukrajina nepovedala áno a pri ktorých nesedela za rokovacím stolom," uviedol Scholz, ktorý podľa denníka Le Monde zo summitu odišiel predčasne pre pracovné povinnosti v Berlíne.
archívne video
Rozhovory o mierovej dohode Scholz podľa svojich slov víta, nesmie byť však podľa neho nadiktovaná. Ukrajinu Scholz uistil, že má naďalej má dôveru aj podporu Nemecka. Ruskom napadnutá krajina podľa neho musí mať možnosť brániť sa, pokračovať na ceste do Európskej únie a mať aj vlastnú silnú armádu. O týchto otázkach podľa neho nemožno rokovať.
Spolkový kancelár ďalej vyjadril presvedčenie, že nesmie dôjsť k "rozdeleniu" medzi USA a Európou, pokiaľ ide o zodpovednosť a bezpečnosť. Vyzval, aby v záujme kolektívnej bezpečnosti konali spoločne. "NATO je založené na tom, že vždy konáme spoločne a delíme sa o riziko, čím zaručujeme našu bezpečnosť. To sa nesmie spochybňovať," zdôraznil Scholz.
V súvislosti s myšlienkou reformy fiškálnych pravidiel Európskej únie navrhol, aby sa zo súčasných obmedzení vylúčili všetky výdavky na obranu presahujúce dve percentá HDP. Scholz chce, aby boli rozpočtové pravidlá flexibilnejšie, čo by umožnilo väčšie investície do vojenských výdavkov. Podľa neho prebiehajú diskusie o európskom financovaní, pričom sám navrhol dodatočnú rozpočtovú rezervu.
Neformálne zasadnutie, ktoré na 16.00 h SEČ zvolal francúzsky prezident Emmanuel Macron, sa podľa stanice BBC skončilo. Pozvánku dostali len niektoré európske krajiny. Na stretnutí sa zúčastnili vedúci predstavitelia Nemecka, Británie, Talianska, Poľska, Španielska, Holandska a Dánska, ktoré zastupuje pobaltské a škandinávske krajiny. Prítomná bola aj predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová, predseda Európskej rady António Costa a generálny tajomník NATO Mark Rutte.
Len záruka od USA dokáže Rusko odradiť od ďalších útokov na Ukrajinu, tvrdí Starmer
Britský premiér Keir Starmer tvrdí, že bezpečnostná záruka pre Kyjev zo strany USA je "jediným spôsobom", akým je možné Rusko odradiť od ďalších útokov na Ukrajinu. Starmer sa takto vyjadril po skončení utorňajšieho mimoriadneho summitu európskych lídrov v Paríži, informuje stanica Sky News a denník The Guardian.
Starmer zároveň zopakoval svoju ochotu zvážiť prítomnosť britských vojakov ako mierových jednotiek na Ukrajine po tom, ako sa dosiahne mierová dohoda s Ruskom a Kyjev získa bezpečnostné záruky vrátane zmienenej americkej zábezpeky, ktorú označil za nevyhnutnú. "Bezpečnostná záruka USA je jediným spôsobom, ako účinne odradiť Rusko od ďalšieho útoku na Ukrajinu," povedal.
Britský premiér dôrazne varoval pred myšlienkou, že začatie mierových rokovaní by mohlo viesť k zníženiu podpory pre Kyjev. Zdôraznil, že túto podporu je naopak potrebné zvýšiť. Ide totiž podľa jeho slov o jediný spôsob, ako zabezpečiť "trvalú a spravodlivú (mierovú) dohodu", ktorá zaručí suverenitu Ukrajiny.
Starmer pripomenul, že na budúci týždeň pôjde do Washingtonu, aby sa stretol s Donaldom Trumpom a "prediskutoval to, čo považujeme za kľúčové prvky trvalého mieru". Európska reakcia je podľa jeho slov v počiatočnom štádiu a s americkým prezidentom chce hovoriť aj o nej.
"V tejto chvíli si musíme uvedomiť novú éru, v ktorej sa nachádzame... Je čas, aby sme prevzali zodpovednosť za našu bezpečnosť, za náš kontinent," povedal Starmer. Podľa jeho slov nie je "v stávke" len budúcnosť Ukrajiny, ale aj celej Európy. Európania podľa jeho slov budú musieť zvýšiť výdavky na obranu i pomoc Ukrajine.
V nadchádzajúcich dňoch sa britský premiér chystá hovoriť aj s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Taktiež dúfa, že po jeho návrate z USA absolvuje ďalšie rozhovory s európskymi spojencami.
Na neformálne zasadnutie, ktoré na pondelok zvolal francúzsky prezident Emmanuel Macron, dostali pozvánku len niektoré európske krajiny. Na stretnutí sa zúčastnili vedúci predstavitelia Nemecka, Británie, Talianska, Poľska, Španielska, Holandska a Dánska, ktoré zastupuje pobaltské a škandinávske krajiny. Prítomná bola aj predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová, predseda Európskej rady António Costa a generálny tajomník NATO Mark Rutte.
Európa musí výrazne zvýšiť výdavky na obranu a úzko spolupracovať, tvrdí Tusk
Poľský premiér Donald Tusk po mimoriadnom stretnutí európskych lídrov v Paríži zdôraznil, že európske krajiny musia výrazne zvýšiť výdavky na obranu a posilniť transatlantické vzťahy. Podľa jeho slov sa všetci účastníci schôdzky zhodli na potrebe užšej spolupráce a väčšej angažovanosti Európy pri stabilizácii situácie v regióne. Odmietol však byť konkrétnejší pre diskrétnu povahu stretnutia.
"Prišiel čas na oveľa väčšiu sebaobranu Európy a výrazné zvýšenie výdavkov na obranu. Je to niečo úplne jasné a nemá nás iritovať, keď nám americkí spojenci hovoria: vydávajte viac na obranu a buďte silnejší," uviedol Tusk s tým, že transatlantické vzťahy vstúpili do novej etapy. EÚ a jej spojenci budú podľa premiéra môcť stabilizovať situáciu v regióne a podporovať Ukrajinu v jej suverenite len ak budú odolní a schopní sa skutočne brániť.
Za historické označil Tusk návrhy, aby výdavky na obranu neboli považované za nadmerné výdavky a spomenul tiež kroky Európskej komisie, ktoré majú umožniť využitie európskych peňazí na budovanie obranyschopnosti. Má ísť o využitie zdrojov, ktoré už existujú, ale doteraz ich nebolo možné využívať na obranné výdavky.
V otázkach sa objavila aj téma mierových rokovaní a bezpečnostných garancií pre Ukrajinu. "Nemôžu byť žiadne rozhodnutia o Ukrajine bez Ukrajiny a o Európe bez Európy," povedal premiér a dodal, že spojenci sa budú snažiť hľadať riešenia v znamení jednoty nie len v Európe, ale aj transatlanticky.
Podľa Tuska nemožno dopustiť opakovanie Minských dohôd a Budapeštianskeho memoranda, pri ktorom sa Ukrajina vzdala jadrových zbraní výmenou za garanciu územnej celistvosti. "Všetky garancie musia byť seriózne, lebo Ukrajina už mala garancie aj od niektorých účastníkov dnešného stretnutia," pripomenul premiér a dodal, že preferovaný scenár je, aby garancie boli v spolupráci s USA.
"Heslo nášho poľského predsedníctva v Rade EÚ, Bezpečnosť, Európa, sa stalo heslom celej Európy," uzavrel poľský líder pred odletom do Varšavy.
Ukrajina si zaslúži mier prostredníctvom sily, uviedli von der Leyenová a Costa
Utorkový mimoriadny summit kľúčových európskych lídrov v Paríži potvrdil, že Ukrajina si zaslúži mier prostredníctvom sily, uviedli predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a šéf Európskej rady António Costa v rovnakom vyhlásení, ktoré obaja po rozhovoroch zverejnili na sociálnej sieti X.
Takýto mier by podľa nich mal rešpektovať nezávislosť Ukrajiny, jej územnú celistvosť a poskytnúť jej silné bezpečnostné záruky, píše TASR podľa denníku The Guardian. "Európa sa plne podieľa na vojenskej pomoci Ukrajine" uviedli vo vyhlásení a zdôraznili potrebu posilnenia európskej obrany.
Ako upozornila francúzska stanica BFMTV, zo summitu, ktorý zvolal francúzsky premiér Emmanuel Macron, nevzišlo zatiaľ žiadne spoločné vyhlásenie. Lídri postupne a bez komentára poodchádzali z Elyzejského paláca a následne začali samostatne poskytovať vyjadrenia. Nemecký kancelár Olaf Scholz sa pre novinárov vyjadril zrejme krátko pred skončením zasadnutia, z ktorého musel podľa denníka Le Monde predčasne odísť pre povinnosti v Berlíne.
Na neformálne zasadnutie, ktoré na pondelok zvolal francúzsky prezident Emmanuel Macron, dostali pozvánku len niektoré európske krajiny. Na stretnutí sa zúčastnili vedúci predstavitelia Nemecka, Británie, Talianska, Poľska, Španielska, Holandska a Dánska, ktoré zastupuje pobaltské a škandinávske krajiny. Prítomný bol okrem iných aj generálny tajomník NATO Mark Rutte.
Reakcia Česka na parížsku schôdzku je veľmi presná a určite nie ublížená
Reakcia českého premiéra Petra Fialu na schôdzku vybraných európskych lídrov v Paríži bola podľa ministra zahraničných vecí ČR Jana Lipavského "veľmi presná a určite nie ublížená". Neformálnych stretnutí je podľa neho veľa. Podotkol, že Česko sa s výsledkami stretnutia bude musieť detailne zoznámiť a nie je dané, že s nimi bude súhlasiť. Povedal to v pondelok v relácii Interview ČT24.
Podľa predchádzajúceho vyjadrenia Fialu pondelkové stretnutie niektorých európskych lídrov v Paríži nič nevyrieši. Aby bola Európa braná viac vážne, sú podľa neho potrebné konkrétne kroky vrátane revízie Green Dealu či ráznejšieho prístupu k nelegálnej migrácii. To potvrdil aj Lipavský.
"Je potrebné sústrediť sa na reálne problémy. Takmer každý týždeň je nejaké neformálne stretnutie, bola aj neformálne Európska rada. Sám som zvedavý, čo vybraní európski lídri uvedú ako výstup z týchto rokovaní. Na druhej strane, pri hypotetickej otázke, či je ČR pripravená vyslať aj vojenské nasadenie na Ukrajinu, si neviem predstaviť, že by sme sa zapájali do operácií tohto typu, ak by Česko nebolo od začiatku súčasťou rokovaní o týchto veciach. Takže uvidíme, čo nám lídri predstavia," komentoval schôdzku Lipavský.
Dodal, že podľa jeho informácií politici rokujú bez mobilov, sami, za zatvorenými dverami. Zdôraznil, že z takýchto schôdzok ani nie sú písomné výstupy. ČR je podľa jeho slov v kontakte s Dánskom a Holandskom, ktoré sa na stretnutí zúčastňujú. "Uvidíme, čo z Paríža vypadne. Ale to neznamená, že sa okamžite prihlásime, že s tými výsledkami súhlasíme. To si vlastne vôbec neviem predstaviť, bude sa to musieť veľmi detailne posudzovať," povedal Lipavský.
Na otázku, nie je reakcia Fialu a súčasný postoj ČR "ublíženecký", lebo Česko na rokovania pozvané nebolo, Lipavský odpovedal slovom "vôbec". "Myslím si, že je to jasná správa o tom, čo robí Európu relevantnou a je to téma migrácie aj Green Dealu, aby sme boli dostatočne vnútorne silní a mali sme potom vôľu a silu zvládať aj tie vonkajšie hrozby," vysvetlil minister.
Dodal, že Američania nemajú dostatok nástrojov na to, aby mier na Ukrajine vyriešili bez Európy. Zároveň podotkol, že z americkej strany prichádzajú rôzne správy a situácia podľa neho nie je úplne prehľadná.
