WASHINGTON - Vedci nevylučujú, že Zem v roku 2182 zničí zrážka s asteroidom Bennu. Na našej planéte by to spôsobilo menej slnečného svitu a pokles teplôt, domnievajú sa podľa agentúry Reuters. Kamenitý objekt zvaný Bennu je klasifikovaný ako Zem blízka planétka.
Asteroid sa k Zemi priblížuje
Objekt sa k Zemi priblíži každých šesť rokov a v súčasnosti vykonáva svoje najtesnejšie priblíženie na vzdialenosť zhruba 300 000 kilometrov. V budúcnosti by sa planétka mohla priblížiť ešte viac a vedci udávajú pravdepodobnosť jedna ku 2700, že sa so Zemou zrazia v roku 2182.
Ak sa tak stane, nebude to nič pekné, vyplýva z nového výskumu, ktorý je založený na počítačových simuláciách dopadu planétky s priemerom zhruba 500 metrov, ako je to v prípade Bennu.
Okrem okamžitej devastácie by takýto dopad podľa odhadov do atmosféry vyvrhol 100 až 400 miliónov ton prachu, čo by na tri až štyri roky narušilo klímu, chemické zloženie atmosféry a globálnu fotosyntézu.
Potopenie slnka
"Potopenie slnka kvôli prachu by spôsobilo náhlu globálnu 'dopadovú zimu', ktorá sa vyznačuje obmedzeným slnečným svitom, chladnou teplotou a zníženými zrážkami na povrchu," poznamenala Galajdaová. povedala postdoktorandka Lan Daiová, ktorá pôsobí v centre pre fyziku klímy (ICCP) na Pusanskej národnej univerzite v Južnej Kórei a ktorá je vedúcou štúdie. Tú vytlačil tento týždeň magazín Science Advances.
V prípade najhoršieho scenára by podľa vedcov priemerná povrchová teplota na Zemi klesla o štyri stupne Celzia, priemerných zrážok by ubudlo o 15 percent, rastlinná fotosyntéza by sa znížila o 20 až 30 percent a ozónová vrstva, ktorá Zem chráni pred škodlivým ultrafialovým žiarením, by sa stenčila o 32 percent.
Dopad objektu o veľkosti Bennu, čo je planétka strednej veľkosti, by vyvolal mohutnú rázovú vlnu, zemetrasenie, lesné požiare a tepelné žiarenie. Zanechal by po sebe obrovský kráter a vyvrhol obrovské množstvo skalnej sute, opísali vedci.
Veľké množstvo aerosólov a plynov by sa dostalo do horných vrstiev atmosféry, čo by malo niekoľkoročné následky na klímu a ekosystémy, uviedla Daiová spolu s Axelom Timmermannom, ktorý je expertom na fyziku klímy a riaditeľom ICCP. Nepriaznivé klimatické podmienky by podľa nich zabránili rastlinám v raste na pevnine aj v oceánoch.
