ALŽÍR/ABUJA - Africké štáty dúfajú, že by mohli nahradiť Rusko v dodávkach energie pre európsky kontinent. Európska únia sa po ruskej invázii na Ukrajinu zaviazala, že dodávky z Ruska sa predbežne znížia, časom možno aj úplne prerušia.
Reakcia Ruska na pozastavenie dodávok zemného plynu do Poľska a Bulharska bola jasným signálom na prípadnú hrozbu, ktorej čelí celá Európa. Tieto dve krajiny totiž odmietli platiť za dodávky v rubľoch. Rusko má najväčšie zásoby zemného plynu na svete a je aj najväčším vývozcom zemného plynu. Predstavuje približne 40 percent európskeho dovozu, informuje BBC.
EÚ chce do konca roka znížiť dodávky ruského zemného plynu o dve tretiny a do roku 2030 sa stať nezávislou od všetkých fosílnych palív. Ekonómka v oblasti energetiky Carole Nakhleová však tvrdí, že vzhľadom na kombinovaný export veľkých afrických hráčov (Alžírsko, Egypt a Nigéria) je to menej ako polovica toho, čo Rusko dodáva do Európy. "Dobrou správou je, že väčší záujem bude o krajiny, ktoré už disponujú zdrojmi na nahradenie ruského plynu. Afrika je vo veľmi dobrej pozícii," povedala.
Alžírsko
Spomínaní traja africkí hráči budú však mať problémy s logistikou, keďže už teraz patria medzi hlavných vývozcov zemného plynu na africkom kontinente. Alžírsko má dobrú pozíciu na to, aby ťažilo zo zmeny energetickej politiky EÚ. Severoafrická krajina je najväčším exportérom zemného plynu v regióne a v súčasnosti má dobre rozvinutú infraštruktúru plynových potrubí s Európou. Minulý mesiac taliansky premiér podpísal novú dohodu o dodávkach plynu s Alžírskom s cieľom zvýšiť dovoz plynu o približne 40 percent.
Dohoda s Talianskom
Bola to prvá veľká dohoda Talianska po ruskej invázii na Ukrajinu, ktorá našla alternatívu v podobe dodávok energie. "Sú tu však obavy ohľadom schopnosti Alžírska zvýšiť kapacitu ťažby zemného plynu. Problémom je rastúca domáca spotreba, nedostatočné investície do výroby a politická nestabilita v regióne," hovorí viceprezident pre výskum akcií v FBNQuest Merchant Bank Uwa Osadieye. Ďalej poukazuje na to, že množstvo plynu vyvážaného z Alžírska do Európy nedávno v dôsledku sporu s Marokom prudko kleslo, čo viedlo k uzavretiu dôležitého plynovodu do Španielska. Z pôvodných 17 miliárd kubíkov ročne sa do Európy dostalo približne deväť miliárd.
Pier Paolo Raimondi, výskumný pracovník v oblasti energetiky v rímskom Instituto Affari Internatzionali, tieto obavy len potvrdil. "Dohoda im umožní využívať prepravu potrubiami a postupne v rokoch 2023 a 2024 by mohla poskytnúť zvýšenie objemu dodávok až na deväť miliárd kubíkov ročne. Stále však nevieme, za aký čas môže Alžírsko zvýšiť túto produkciu," uvádza. Napriek výhradám bola dohoda vítaná ako solídny prvý krok pre Taliansko, ktoré je druhým najväčším dovozcom ruského plynu v Európe. Taliansko hľadá príležitosti v Mozambiku v snahe ukončiť svoju závislosť od Ruska do polovice roku 2023.
Nigéria
Západoafrický producent skvapalneného zemného plynu (LNG) Nigéria je od začiatku konfliktu na Ukrajine zaplavená požiadavkami na dovoz plynu do európskych krajín. V súčasnosti sú Španielsko, Portugalsko a Francúzsko tromi kľúčovými cieľovými trhmi pre nigérijský LNG produkt a podľa zdroja, ktorý si želá zostať v anonymite, je spoločnosť schopná dodržať len svoje terajšie zmluvy.
"Existuje tu možnosť na zvýšenie produkcie. Dnes je Nigéria zmobilizovaná len na 72 percent, čo znamená, že stále tu existuje možné zvýšenie kapacity o 28 percent. Platí to len za predpokladu, že tento plyn budú schopní vyťažiť. A práve to je dnes najväčšia výzva," hovorí anonym. Nigéria má problémy zvýšiť ťažbu zemného plynu pre úpadok plynových vrtov či nedostatok financií. Ako však dodáva, sú to veci, ktoré sa dajú opraviť v rozmedzí šesť až osemnásť mesiacov. Podľa generálneho riaditeľa pre vonkajšie vzťahy a trvalo udržateľný rozvoj nigérijského LNG Andyho Odeha už prebiehajú diskusie s dodávateľmi zemného plynu o zvýšení produkcie LNG od konca tohto roka. Nový nigérijský projekt Train 7 zvýši výrobnú kapacitu o 35 percent do roku 2025.
Západoafrický štát je tiež kľúčovým hráčom v pozastavenom projekte Transsaharského plynovodu (4 400 km), ktorý by viedol z Nigérie cez Niger do Alžírska. Krajina by sa napojila na infraštruktúru plynovodov v Alžírsku a spojila by západoafrické krajiny s Európou. O projekte sa hovorilo v 70. rokoch 20. storočia, ale bol sužovaný bezpečnostnými hrozbami, obavami o životné prostredie a nedostatkom financií.
Kayode Thomas, šéf Bell Oil & Gas, však hovorí, že ďalší projekt - plynovod Nigéria - Maroko, ktorý prepojí infraštruktúru v západnej Afrike s Marokom s cieľom dostať sa do Európy, naberá na sile. "Stále si nie sme istí, či to istým spôsobom nenaruší projekt transsaharského ropovodu alebo bude viesť len popri ňom," uviedol. Projekt, ktorého náklady sa odhadujú na 25 miliárd dolárov a spája trinásť krajín západnej a severnej Afriky, bude dokončený v etapách počas 25 rokov.
