WASHINGTON - Americký prezident Joe Biden v nedeľu vyhlásil, že nezruší sankcie voči Iránu. Informovala o tom agentúra AFP.
V rozhovore pre televíznu stanicu CBS News Biden povedal, že USA nezrušia sankcie voči Iránu dovtedy, kým Irán neukončí obohacovanie uránu. Na otázku moderátorky: "Zrušia Spojené štáty najprv sankcie, aby tak Irán dostali späť k rokovaciemu stolu?" Biden odpovedal: "Nie." Po tom, čo sa moderátorka spýtala: "Musia najprv ukončiť obohacovanie uránu?", Biden súhlasne pokýval hlavou.
Irán 4. januára oznámil, že v šiestich centrifúgach v podzemnom jadrovom zariadení Fordú začal s obohacovaním uránu na úroveň 20 percent. Je to hodnota, ktorú dosiahol pred jadrovou dohodou z roku 2015. Táto dohoda povoľuje obohacovanie uránu na úroveň 3,67 percenta.
Ide teda o výrazné prekročenie povoleného limitu, no zároveň omnoho nižšie množstvo, ako je potrebné na výrobu atómovej bomby, poznamenala AFP. Na výrobu jadrových zbraní je potrebné obohatenie na úroveň 90 percent. Prechod na túto úroveň z 20 percent však nie je podľa agentúry AP technicky komplikovaný.
EÚ varovala, že rozhodnutie Iránu opätovne začať s obohacovaním uránu na úroveň 20 percent bude znamenať "značný odklon" od záväzkov Teheránu zakotvených v tzv. jadrovej dohode.
Biden tento postoj Spojených štátov oznámil po tom, čo najvyšší iránsky vodca ajatolláh Alí Chameneí uviedol, že Spojené štáty musia zrušiť všetky sankcie, ak chcú, aby sa Irán vrátil k jadrovej dohode so západnými mocnosťami.
Jadrová dohoda z roku 2015, známa aj pod názvom Spoločný komplexný akčný plán (JCPOA), zaväzuje Teherán, aby výmenou za zrušenie medzinárodných ekonomických sankcií výrazne obmedzil svoje jadrové kapacity. Okrem USA ju vtedy podpísali Británia, Čína, Francúzsko, Nemecko a Rusko.
Spojené štáty pod vedením bývalého prezidenta Donalda Trumpa však od tejto zmluvy v roku 2018 jednostranne odstúpili a na Irán opätovne uvalili sériu sankcií. Teherán na to následne reagoval niekoľkonásobným porušením jadrovej dohody. Administratíva nového prezidenta Bidena vyjadrila ochotu opäť k tejto dohode pristúpiť, no podmieňuje to tým, že Teherán najprv začne plniť svoje záväzky.
Biden predpokladá, že vzťahy s Čínou nebudú konfliktné, ale mimoriadne súťaživé
Americký prezident Joe Biden predpokladá, že rivalita medzi Spojenými štátmi a Čínou nadobudne formu "extrémneho súperenia", avšak nie konfliktu. Biden sa tak vyjadril v rozhovore pre televíznu stanicu CBS News, ktorý bol odvysielaný v nedeľu.
Ako poznamenal demokrat Biden, odkedy sa stal šéfom Bieleho domu, s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom v kontakte nebol. "Je veľmi tvrdý. Vo svojom tele nemá - a to nemyslím ako kritiku - ani len malú demokratickú kosť," povedal Biden. Uviedol, že nemá dôvod Si Ťin-pchingovi telefonovať, keďže s ním údajne strávil viac času než ktokoľvek zo svetových lídrov. V čase keď bol Biden viceprezidentom USA, strávil s čínskym prezidentom podľa vlastných slov 24-25 hodín súkromných stretnutí a nacestoval s ním 17.000 míľ. "Poznám ho celkom dobre," konštatoval.
"Po celý čas mu hovorím, že nemusíme byť v konflikte. Nastane ale extrémne súperenie. A ja to nebudem robiť spôsobom, aký pozná. A preto aj on vysiela signály. A nebudem to robiť ani tak, ako to robil (exprezident Donald) Trump. Zameriame sa na medzinárodné pravidlá," zdôraznil Biden. Dodal, že je veľa tém, o ktorých je možné sa s čínskym prezidentom rozprávať.
Washington považuje Čínu za najväčšieho strategického rivala a taktiež za hlavného súpera na poli svetovej politiky. Počas úradovania Donalda Trumpa vládlo medzi Čínou a USA napätie, pre ktoré boli charakteristické rastúce spory v súvislosti s obchodnými vzťahmi, vývojom technológií a konkurenčným bojom o vplyv v Ázii a vo svete.
Trump Čínu viní aj z toho, že nezabránila rozšíreniu pandémie COVID-19 do sveta, a kritizuje ju za porušovanie ľudských práv a slobôd v autonómnych oblastiach Sin-ťiang a Hongkong. V rámci predvolebnej kampane Trump označil Čínu za najväčšiu hrozbu pre Spojené štáty a pre globálnu demokraciu. Biden síce systematicky ruší mnohé z kontroverzných opatrení Trumpovej éry, no zároveň signalizoval, že USA budú pozorne sledovať svoje vlastné záujmy, komentuje agentúra AFP.
