°C

Utorok, 19. január 2021. Meniny má Drahomíra, Sára, zajtra Dalibor, Sebastián.

Šíri sa ďalší HOAX: Vakcína proti KORONAVÍRUSU neobsahuje tkanivá z potratených plodov

Ilustračné foto
Ilustračné foto
Zdroj: gettyimages.com
04.12.2020 11:46

BRATISLAVA - Tisíce používateľov Facebooku zdieľali v novembri informácie z videa varujúceho pred novou vakcínou proti ochoreniu COVID-19. Tá má údajne obsahovať tkanivo z ľudského plodu po interrupcii. Toto tvrdenie je však zavádzajúce.


Video začína záberom na obal novej vakcíny proti COVID-19 od firmy AstraZeneca, počas ktorého ženský hlas v angličtine oznamuje, že ide o živé instagramové vysielanie hnutia proti očkovaniu We Are Vaxxed. Hlas vzápätí oznamuje, že video je určené pre každého, kto do seba nechce nechať pichať zvyšky tkaniva potratených ľudských plodov. Ako dôkaz uvádza, že novú vakcínu vyrobili pomocou bunkovej kultúry MRC-5, ktorá bola naklonovaná z ľudského plodu, čo následne dokladá odkazom na článok z Wikipédie. Slovenskí užívatelia Facebooku zdieľali informácie z videa prostredníctvom článkov na weboch ako infovojna.sk či zemavek.sk. Video sa objavilo aj na stránke mojevideo.sk.

Tvrdenie, že vakcína obsahuje tkanivá ľudských plodov, je silno zavádzajúce. Pravdou je, že podobne ako celý rad vakcín bola aj vakcína spoločnosti AstraZeneca vyrobená pomocou bunkových kultúr, ktoré pôvodne pochádzajú zo vzoriek tkaniva z potrateného ľudského plodu. Tieto bunky sú však už celé desaťročia laboratórne replikované, respektíve klonované. Podľa Steva Pritcharda, hovorcu Oxfordskej univerzity pre projekt vakcín, ktorý zároveň komunikuje aj za spoločnosť AstraZeneca, je v prípade jej vakcíny proti COVID-19 reč o bunkových kultúrach MRC-5 a HEK 293.

Bunkový kmeň MRC-5, známy ako Medical Research Council č. 5, je podľa neziskovej vedeckej spoločnosti American Type Culture Collection (ATCC) bunková kultúra izolovaná v roku 1966 v Spojenom kráľovstve zo 14-týždňového plodu po dobrovoľnom potrate, ktorý nemal nič spoločné s vývojom vakcín. Odvtedy sa používa na pestovanie a množenie rôznych typov vakcín v laboratóriách, uvádza Oxford Vaccine Group, vedecká skupina z Oxfordskej univerzity, ktorá sa podieľala na vývoji vakcíny COVID-19 pre spoločnosť AstraZeneca. Aj podľa Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) sa v Slovenskej republike kultúra MRC-5 používa pri vakcíne Priorix M-M-RVaxpro, ktorá je určená na očkovanie proti osýpkam, mumpsu a rubeole.

Nie je pravda, že tkanivo z ľudských plodov je jednou z prísad vakcíny

Bunková kultúra HEK-293 vznikla z buniek odobratých z obličky potrateného plodu v roku 1973. Rovnako ako v prípade MRC-5 sú ďalšie bunky odvtedy množené iba laboratórne a okrem vývoja vakcín sa používajú na celý rad ďalších vedeckých projektov. Nie je pravda ani to, že tkanivo z ľudských plodov je jednou z prísad vakcíny proti COVID-19. Bunkové kultúry MRC-5 aj HEK 293 sa používajú pre množenie tzv. aktívnej zložky vakcíny, teda oslabeného vírusu, ktorý v tele prebudí imunitnú reakciu. V dôsledku nej začne organizmus produkovať protilátky.

Po tom, ako je vírus namnožený, je niekoľkokrát očistený tak, aby v ňom nezostali žiadne zvyšky samotnej bunkovej kultúry. Deje sa to ešte pred tým, ako je do výslednej vakcíny pridaná aktívna zložka. "Je preto veľmi nepravdepodobné, že by výsledná vakcína obsahovala akýkoľvek ľudský materiál," uvádza Oxfordská univerzita. Vakcína spoločnosti AstraZeneca je jednou z niekoľkých sľubných vakcín proti ochoreniu COVID-19, na ktoré podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) zomrelo k začiatku decembra na celom svete vyše 1,45 milióna ľudí.


Nástroje k článku


ZDROJ: TASR

Nahlásiť chybu

Tagy

Najčítanejšie články