MOSKVA - Ruský prezident Vladimir Putin predložil parlamentu balíček návrhov na zmeny v ústave, ktoré sú vnímané ako pokus o udržanie sa pri moci aj po skončení jeho súčasného mandátu v roku 2024. Štátna duma, dolná komora ruského parlamentu, v pondelok potvrdila, že z Kremľa obdržala návrh zákona o ústavných zmenách. Poslanci o ňom začnú diskutovať vo štvrtok.
Putin navrhol zmeny ústavy v stredu. V každoročnom prejave navrhol zmeniť ústavu tak, aby mohli poslanci menovať premiéra a členov kabinetu, čo v súčasnosti pripadá prezidentovi. Podľa kritikov mu to však skôr umožní udržať sa nepretržite pri moci. Pozorovatelia tvrdia, že vďaka navrhovaným zmenám by Putin po skončení mandátu mohol len prejsť do funkcie šéfa Štátnej rady alebo premiéra.
Ústavné zmeny by mal schváliť celý národ
Medzi navrhované zmeny tiež patrí aj to, aby mala ruská ústava prednosť pred medzinárodným právom. Putin tiež navrhol zákaz zahraničného občianstva a povolení na pobyt v cudzine pre vysokopostavených vládnych predstaviteľov. Ústavné zmeny by podľa ruského prezidenta mal schváliť celý národ. Pred hlasovaním o zmenách sa nimi bude súčasne s poslancami zaoberať aj pracovná skupina, ktorú menoval Putin.
Putin sa stal prvý raz prezidentom v roku 2000 a funkcie premiéra sa ujal v roku 2008, keď mu ústavné obmedzenia zabránili kandidovať aj na tretie funkčné obdobie. V tom čase bol prezidentom Dmitrij Medvedev, ktorý sa po Putinovom návrate na prezidentské kreslo v roku 2012 stal premiérom. Po tom, čo prezident navrhol ústavné zmeny, Medvedev aj so svojou vládou rezignoval. Za jeho nástupcu Putin menoval šéfa Federálnej daňovej služby Michaila Mišustina.
Zmeny v ruskej ústave
Na základe návrhu zákona o zmenách ústavy, ktorý ruský prezident Vladimir Putin v pondelok predložil Štátnej dume, dolnej komore parlamentu, by bolo oproti terajšej legislatívnej úprave zastávanie prezidentského úradu v Rusku obmedzené dvoma funkčnými obdobiami celkovo a nielen dvoma po sebe idúcimi mandátmi. V súhrne najzásadnejších zmien, ktoré obsahuje návrh zákona, o tom v pondelok informovala agentúra AFP.
Ako pripomína AFP, práve súčasná podoba legislatívy umožnila Putinovi zastávať post hlavy štátu celkovo až štyrikrát po tom, ako ho v úrade na jedno funkčné obdobie v rokoch 2008 - 2012 vystriedal Dmitrij Medvedev.
Rusko by malo zostať silnou prezidentskou republikou, tvrdí Putin
Ďalší z návrhov, ktoré agentúra označila za kľúčové, vyzýva prezidenta na zriadenie Štátnej rady v podobe, v ktorej by mohla koordinovať činnosť štátnych orgánov, definovať "hlavné trendy v domácej a zahraničnej politike" a určovať "priority v sférach sociálneho a ekonomického rozvoja". Hoci daný orgán už existuje a v súčasnosti nezohráva zásadnú úlohu, podľa AFP sa špekuluje, že práve na čelo takto posilnenej Štátnej rady by sa v budúcnosti mohol postaviť Putin.
Iná zmena ústavy zasa počíta s tým, že ruská ústava bude nadradená rozhodnutiam vyplývajúcim z medzinárodného práva. Tie by tak v prípade rozporu s ústavou nemali byť v Rusku aplikované. Kremeľ by podľa agentúry mohol túto zmenu využiť na to, aby nerešpektoval rozhodnutia medzinárodných súdov, ktoré momentálne pre mnohých Rusov predstavujú najvyššiu odvolaciu inštanciu.
Zavedené by však na základe návrhu ústavných zmien mali okrem iného byť aj nové obmedzenia pre výkon služby v štátnych funkciách - vrátane postu prezidenta. Vylúčené by mali byť osoby, ktoré majú cudzie pasy, prípadne práva na pobyt, alebo ktoré žili dlhodobo mimo územia Ruskej federácie. Kandidát na post prezidenta by musel na území štátu žiť trvalo najmenej 25 rokov.
Tento návrh by mohol smerovať k diskvalifikácii niektorých čelných predstaviteľov opozície, akým je napríklad Alexej Navaľnyj, ktorý študoval v Spojených štátoch, píše AFP. S návrhom, aby v ruskej ústave došlo k zmenám, prišiel Putin ešte minulú stredu v prejave k poslancom Federálneho zhromaždenia.
Dolná komora ruského parlamentu by o návrhu zmien ústavy mala rokovať 23. januára, pričom "celoštátne dobrovoľné hlasovanie" o tejto otázke by sa malo podľa dostupných informácií konať do 1. mája tohto roku.
