CHARTÚM - Sudánska armáda a prodemokratické protestné hnutie oznámili v utorok vytvorenie spoločného vládneho orgánu, ktorý nahradí doterajšiu vládnucu vojenskú radu. Informovala o tom tlačová agentúra AP.
Nové vedenie, označované ako "zvrchovaná rada" bude mať 11 členov - šiestich civilistov a piatich príslušníkov armády. Na čele krajiny má stáť niečo vyše troch rokov, kým sa neuskutočnia voľby. Prvých 21 mesiacov bude novej rade predsedať generál Abdal Fattáh Burhán, doterajší šéf vládnucej vojenskej rady, ktorého má následne na 18 mesiacov vystriedať civilista. Členova novej rady zložia prísahu už v stredu.
K oznámeniu vytvorenia novej vládnucej rady došlo tri dni po tom, ako sudánski aktéri uzavreli príslušnú dohodu, nazývanú "ústavná deklarácia". Tá má vytvoriť v tejto krajine podmienky na prechod k civilnému režimu. Oba tábory sa dohodli na tomto postupe už začiatkom augusta, pričom ich rokovania sprostredkovali Africká únia a Etiópia. Utorkové oznámenie bolo pôvodne očakávané už uplynulú nedeľu, na čo mala byť rozpustená spomínaná vojenská rada. Na poslednú chvíľu však vznikli nezhody okolo obsadenia niektorých postov.
Dohoda predpokladá aj vymenovanie kabinetu ministrov a zákonodarnej rady, v ktorej má tvoriť väčšinu hlavná koalícia protestných zoskupení. Zákonodarná rada má zasadnúť v priebehu najbližších troch mesiacov. Za prechodného premiéra navrhli lídri protestného hnutia známeho ekonóma Abdallu Hamdúka, ktorý od roku 2011 zastáva vysoký post v Ekonomickej komisii OSN pre Afriku.
Najnovšia dohoda vznikla po takmer ôsmich mesiacoch protestov v Sudáne. Tie boli namierené spočiatku proti dlhoročnému autokratickému prezidentovi Umarovi Bašírovi a následne proti vojenskej rade, ktorá prevzala v apríli moc po Bašírovom zosadení. Napätie medzi protestujúcimi a vojenským vedením sa vystupňovalo po zásahu z 3. júna, keď bezpečnostné zložky zasiahli proti dlhotrvajúcemu okupačnému protestu v Chartúme, pričom desiatky ľudí usmrtili.
Desiatky rokov nepokojov
Sudán je rozlohou treťou najväčšou krajinou Afriky. Nezávislosť získal v roku 1956, dovtedy bol kolóniou Británie a Egypta. Tieto krajiny tam mali spoločnú koloniálnu vládu od roku 1898. Po vyhlásení nezávislosti Sudánu vznikla v tom období najväčšia krajina afrického kontinentu, ktorá sa však od svojho vzniku zmieta v občianskych vojnách a nepokojoch. Išlo najmä o rozkol medzi arabským severom, kde prevažuje islam, a africkým juhom, ktorého obyvateľstvo tvoria najmä černošské kmene vyznávajúce kresťanstvo a animizmus (prírodné náboženstvo).
Na juhu krajiny sa uskutočnilo 9. januára 2011 referendum, v ktorom sa 98,83 percenta obyvateľov vyslovilo za samostatnosť. Výsledky hlasovania akceptovala aj sudánska vláda v Chartúme. Nezávislosť Južného Sudánu vyhlásili 9. júla 2011. Na čele Sudánu stál v tom období Umar Bašír, ktorý sa dostal k moci prevratom 30. júna 1989. Dva roky po nástupe vyhlásil v krajine islamské právo šaría a tvrdo postupoval proti občianskej spoločnosti.
Zakázal odbory a politické strany, režim mučil a zabíjal aktivistov. Jeho extrémistická politika, ktorá diskriminovala nearabské obyvateľstvo, viedla ku konfliktu v regióne Dárfúr. Pre podozrenia z genocídy, vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti v tejto oblasti bol na neho v marci 2009 vydaný medzinárodný zatykač. Bašír sa stal prvou úradujúcou hlavou štátu, na ktorú bol pre takéto obvinenia vydaný zatykač.
V decembri 2018 sa začali v Sudáne protesty a demonštrácie v reakcii na zhoršujúcu sa ekonomickú situáciu, vysokú infláciu a zámer vlády až trojnásobne zvýšiť ceny chleba. Protesty sa však prakticky vzápätí zmenili na odpor proti Bašírovmu režimu. Ten dlho odmietal odstúpiť a proti protestujúcim použil silu.
Jeho vláda sa skončila 11. apríla 2019, keď zasiahla sudánska armáda. "Ako minister obrany oznamujem zvrhnutie režimu a zatknutie jeho šéfa, ktorý je na bezpečnom mieste," vyhlásil minister Awad ibn Auf. Protestujúci a predstavitelia sudánskeho prodemokratického hnutia však argumentovali, že noví vojenskí vládcovia sú len predĺženou rukou bývalého režimu, a požadovali viac ústupkov a prechod na civilnú vládu.
Napätie eskalovalo 3. júna 2019 v hlavnom meste Chartúm. Vládne sily zaútočili na tábor protestujúcich pred sídlom armády. Zrážky si vyžiadali viac než sto obetí, 40 tiel hodili vojaci do vôd Nílu. Viaceré štáty vrátane Spojených štátov a Európskej únie odsúdili násilie v Chartúme. Sudánu bolo zároveň pozastavené členstvo v Africkej únii. V reakcii na násilie zo strany vojenskej rady vyhlásili protestujúci generálny štrajk.
Patovú situáciu, v ktorej sa ocitol Sudán po aprílovom palácovom prevrate, sa podarilo podľa všetkého vyriešiť 4. augusta 2019. Predstavitelia sudánskeho prodemokratického hnutia a zástupcovia velenia sudánskej armády sa dohodli na rozdelení moci, čím vytvorili rámec na postupný prechod k civilnej vláde.
Zástupcovia oboch strán - vodca protestného hnutia Ahmad Rabíja a zástupca šéfa vládnucej vojenskej rady generál Muhammad Hamdán Dagalú - podpísali tzv. ústavnú deklaráciu uplynulú sobotu v Chartúme. Stalo sa tak za účasti sprostredkovateľov dohody - vyjednávačov z Africkej únie a Etiópie.
