BRATISLAVA - Hranice Európy možno už čoskoro budú vyzerať úplne inak. Udalosti, ktoré sa v súčasnosti odohrávajú vo viacerých krajinách, tomu nasvedčujú. Niektoré oblasti sa v rámci boja o samostatnosť chcú odtrhnúť od štátu, s ktorým tvoria jeden celok.
Snahu o nezávislosť prejavujú, resp. už dosiahli, najmä Škótsko, Katalánsko, Flámsko, Baskicko, Abcházsko a Južné Osetsko.
Škótsko - Veľká Británia
Prvé spomínané o tom rozhodne v roku 2014, kedy sa bude konať referendum o osamostatnení sa od Veľkej Británie. Škóti, ktorí majú vlastný parlament, národné inštitúcie aj políciu, bojujú o odtrhnutie od zvyšku Spojeného kráľovstva už dlhé roky. Ak by sa tak naozaj stalo, nestali by sa okamžite členmi Európskej únie, ale by museli absolvovať niekoľkoročný integračný proces tak ako ostatné krajiny, ktoré sa uchádzajú o členstvo.
Katalánsko - Španielsko
V prípade Katalánska, ktoré je súčasťou Španielska, podľa všetkého ide o jasnú záležitosť. Pred pár dňami sa tam konali regionálne voľby, ktoré vyhrala nacionalistická strana Konvergencia a Jednota usilujúca sa o suverenitu územia, ktorého hlavným mestom je Barcelona. Nezískala síce absolútnu väčšinu, ale spolu s ľavicovou stranou ERC sa jej s najväčšou pravdepodobnosťou podarí presadiť vyhlásenie referenda. Nepáči sa jej najmä to, že Katalánci ekonomicky ťahajú zvyšok Španielska. Pokiaľ by sa Katalánsko ako nezávislá krajina stalo členom Európskej únie, patrilo by medzi jej najbohatšie štáty.
Baskicko - Španielsko
Podobne to vidí aj autonómne spoločenstvo na španielsko-francúzskych hraniciach Baskicko. Miestni obyvatelia taktiež vyjadrujú túžbu odpojiť sa od zvyšku krajiny, čo sa ukázalo aj v nedávnych regionálnych voľbách. Prošpanielske strany v nich jasne zaostali, čo vláde v Madride pridalo ďalšie starosti. "Je čas, aby sme prestali prijímať príkazy od Madridu," vyhlásila šéfka novej baskickej nacionalistickej koalície ľavicových strán Bildu Laura Mintegiová.
Flámsko - Belgicko
Štiepiť sa možno bude aj Belgicko. Októbrové lokálne voľby totiž vyhrala separatistická Nová flámska aliancia, ktorá požaduje širšiu autonómiu a faktické oddelenie od prevažne francúzsky hovoriaceho Valónska. Tieto snahy podporuje aj hnutie Flámsky záujem na čele s Filipom Dewinterom. "Otázka neznie, či sa Flámsko stane nezávislým štátom, ale kedy sa tak stane," vyhlásil. Podľa neho osamostatnenie sa Flámska predstavuje pre Belgicko jediné riešenie, ako sa dostať z čoraz hlbšej politickej krízy.
Abcházsko, Južné Osetsko - Gruzínsko
Abcházsko a Južné Osetsko kedysi patrili do Sovietskeho zväzu, po jeho rozdelení boli súčasťou Gruzínska. V roku 2008 ruský parlament schválil dokument uznávajúci ich nezávislosť. Ako nezávislé republiky ich však doteraz neuznali Spojené štáty, žiaden z členských štátov Európskej únie a s výnimkou piatich krajín ani OSN.
