PRAHA - Hrozba prehĺbenia ekonomickej krízy v Európe a posilňovanie extrémistických síl vo svete neveští nič dobré. Napriek tomu je stav sveta z pohľadu ľudskej civilizácie priaznivý a oproti minulosti oveľa lepší. Tvrdí to aspoň celková správa o pokroku, ktorú zverejnil americký denník Christian Science Monitor.
Svet nie je podľa denníka zďaleka dokonalý, stále existujú oblasti ovládané tyranmi alebo radikálmi, kde je základným argumentom nabitý kalašnikov. V mnohých krajinách nemajú milióny ľudí prístup k pitnej vode a potravinám či liekom, napriek tomu je situácia v základných parametroch, ktoré dokazujú štatistiky OSN a Svetovej banky, oveľa lepšia ako predtým.
Viac vojen a konfliktov skončilo, ako začalo, a počet ich obetí v porovnaní s rokom 1940 klesol o 90 percent. Nejde pritom len o boje veľkých armád, ale aj občianske konflikty.
Pred jedenástimi rokmi vytýčilo OSN strategický cieľ znížiť mieru chudoby vo svete na polovicu. Podľa Svetovej banky je tento cieľ už z 80 percent naplnený a životná úroveň v rozvojových krajinách skutočne v uplynulých rokoch stúpala.
Počet ľudí žijúcich v biede za menej než 1,25 dolára na deň má v roku 2015 klesnúť na 883 miliónov. Ešte v roku 2005 to bolo 1,4 miliardy a v roku 1990 1,8 miliardy. OSN zároveň potvrdzuje, že na vzostupe sú rozvojové krajiny aj v štatistikách, ktoré dokumentujú šírenie gramotnosti alebo znižovanie počtu hladujúcich ľudí.
Ďalším parametrom, ktorý sledovala aj Svetová banka, je postavenie žien v spoločnosti. To sa zlepšuje tak v absolútnych číslach, ako aj vo vzťahu k postaveniu mužov v spoločnosti. Lepšie sú na tom samozrejme rozvinuté krajiny, ale pokrok bol zaznamenaný aj v rozvojovom svete.
Ženy tak v súčasnosti predstavujú 40 percent celosvetovej pracovnej sily, v poľnohospodárstve je to dokonca o tri percentá viac. Predovšetkým však ženy a dievčatá celosvetovo tvoria viac než polovicu univerzitných študentov. To je však dané nepomerne vyšším počtom škôl univerzitného typu v rozvinutých krajinách.
Prvýkrát po desaťročiach sa začína zdať, že sa demokracia presadí aj v problematickom regióne Blízkeho východu a na severe Afriky, kde prevládali autokratické režimy. Arabská jar viedla k pádu mnohých vládcov a v pohybe sú aj ďalšie spoločnosti v moslimských krajinách tejto oblasti. Demokracia je však často spojená s posilňovaním pozícií islamistov.
"Spoločnosti sa menia. Chcú základné slobody," hovorí Daniel Calingaert z inštitútu Freedom House. Tieto údaje a trendy dávajú nádej, hoci ekonomická kríza posunula k hranici chudoby milióny ľudí a počet štátov rešpektujúcich základné hodnoty slobody a demokracie od prelomu storočia skôr stagnoval.