Utorok19. marec 2024, meniny má Jozef, zajtra Víťazoslav

Zloženie Európskej komisie bolo súbojom medzi Európskou radou a parlamentom, povedal analytik

Ilustračné foto
Ilustračné foto (Zdroj: SITA/AP/Frank Augstein)

BRATISLAVA - Zloženie Európskej komisie (EK) bolo súbojom medzi Európskou radou (ER) a Európskym parlamentom (EP). Povedal to v rozhovore analytik portálu Euractiv.sk Radovan Geist. EK podľa neho dostane dôveru v parlamente, no pretláčanie legislatívy cez EP bude pre ňu omnoho náročnejšie ako v minulosti. Po májových voľbách sa v EP skončila hegemónia dvoch najsilnejších frakcií ľudovcov a socialistov, takže EK sa musí opierať aj o zelených (ESA) a liberálov (Renew) .

Podľa Geista bolo zloženie EK priestorom pre súboj medzi ER a EP. „Pozícia EP formálne veľmi utrpela tým, že nebola rešpektovaná procedúra spitzenkandidátov, treba ale povedať, že tá procedúra už nemala podporu medzi členskými krajinami, ale ani medzi všetkými frakciami v EP,“ uviedol. Na druhej strane ale vidí, že EP vyvolal tlak pri viacerých vysokopostavených nomináciách. „Špeciálne v prípade francúzskej kandidátky Sylvie Goulardovej (ktorá pri vypočúvaniach nedokázala presvedčiť europoslancov o svojej bezúhonnosti, pozn.) EP ukázal, že je ochotný sa postaviť proti ER a prinútiť ju rešpektovať parlamentnú rovinu demokracie na európskej úrovni, pretože je jedinou priamo volenou inštitúciou,“ zhodnotil analytik s tým, že súboj medzi inštitúciami vidí ako remízu.

Rozdiel v skladaní EK vidí aj v zmenení rozloženia EP. „Bolo potrebné získať súhlas liberálov aj zelených. V prípade liberálov súhlas súvisel aj s personálnymi nomináciami, pretože viacero komisárov pochádza zo skupiny liberálov. Pri strane zelených išlo skôr o programové otázky,“ povedal. Podľa analytika sa to odzrkadlilo aj vo formulácii zelenej politiky. Tá sa aj programovo stala jednou z priorít budúcej EK.

Problémom pre fungovanie novej EK v prípade, že získa dôveru, môže byť Spojené kráľovstvo. Británia do EK nenominovala svojho zástupcu aj napriek tomu, že ju k tomu dezignovaná predsedníčka Ursula von der Leyen vyzvala. „Z formálneho a právneho hľadiska to môže byť problém, pretože akékoľvek budúce rozhodnutia budú môcť byť spochybnené a napadnuté na Súdnom dvore EÚ,“ upozornil Geist. Podľa neho by takéto útoky mohli prichádzať zo strany euroskeptických parlamentných skupín a členských krajín, ktoré nebudú spokojné s nariadeniami EK.

Politológ ale zdôrazňuje, že členské štáty nemohli konať inak. „Ostatné členské krajiny konali v dobrej viere, keď britskému premiérovi Borisovi Johnsonovi povolili odklad brexitu. On prisľúbil, že sa bude správať konštruktívne a počítalo sa s tým, že Británia bude nominovať svojho eurokomisára,“ dodal.

EP bude schvaľovať EK ako celok v stredu 27. novembra v Štrasburgu. Ešte nikdy v histórii sa nestalo, že by komisia nezískala dôveru parlamentu. Po voľbách v máji 2019 stratili väčšinu v parlamente ľudovci (EPP) a socialisti (S&D), ktorých koalícia viedla a obsadzovala najvyššie posty v európskych štruktúrach dekády. Naopak posilnili sa frakcie liberálov a zelených. Oslabenie dvoch tradičných frakcií vyvolalo pochybnosti o tom, či bude nový EP schopný prijímať dôležité rozhodnutia, akým je aj schvaľovanie novej EK. Ak komisia nezíska dôveru v parlamente, EÚ si celý proces zopakuje od začiatku.

Viac o téme: AnalytikSlovenskoEurópska úniaEurópska komisiaRadovan Geist
Nahlásiť chybu

Odporúčame

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Stream naživo

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Celý program

Ďalšie zo Zoznamu