Politici reagujú na výročie okupácie: Čaputovej gesto, premiér pripomína hrdinstvá aj zlyhania | Topky.sk

Štvrtok, 17. október 2019. Meniny má Hedviga, zajtra Lukáš.

Politici reagujú na výročie okupácie: Čaputovej gesto, premiér pripomína hrdinstvá aj zlyhania

Na snímke fotografie od Ladislava Bielika z 21. augusta 1968.
Na snímke fotografie od Ladislava Bielika z 21. augusta 1968.
21.08.2019 15:05

BRATISLAVA - Na 51. výročie okupácie Československa vojskami Varšavskej zmluvy dnes zareagovali viaceré osobnosti verejného života. Medzi nimi nechýbala ani prezidentka Zuzana Čaputová, predseda parlamentu Andrej Danko či lídri opozičných a aj mimoparlamentných hnutí.


Čaputová si pripomenula výročie pred odletom do Nemecka

Život v slobodnom a demokratickom štáte nie je samozrejmosťou, ale vzácnou hodnotou, ktorá bola vykúpená nemalými obeťami. Uviedla to prezidentka Zuzana Čaputová na sociálnej sieti po tom, čo si v stredu ráno v Bratislave pripomenula výročie udalostí z 21. augusta 1968.

Politici reagujú na výročie
Zdroj: Facebook/Zuzana Čaputová

Podľa liberálov sa nenechávame mrzačiť diktatúrami

Pred vyše polstoročím vtrhli do Československa vojská Varšavskej zmluvy, aby zabránili rozvoju demokracie a udržali totalitný charakter štátnej moci. Hovoria to predstavitelia SaS – predseda Richard Sulík a podpredsedovia Ľubomír Galko a Jana Kiššová, ktorých stanovisko k 51. výročiu okupácie Československa agentúre SITA poskytol hovorca SaS Róbert Buček. Dodávajú, že zatiaľ čo komunistické strany pod vedením sovietskych komunistov potrebovali Československo stoj čo stoj udržať v socialistickom tábore, neštítiac sa ani hrubého násilia, tisíce neozbrojených občanov stáli proti tankom na uliciach a prežívali svoje osobné drámy zo sklamaných nádejí. Ale fakt, že ľud povstal napriek tomu, že ho zradila i vlastná armáda, má podľa liberálov obrovskú cenu, pretože dal zmysel našim dejinám a ukázal cestu k slobode a demokracii.

Predstavitelia SaS
Zdroj: Jan Zemiar

„Ak máme v našej histórii vystúpenie proti fašizmu v Slovenskom národnom povstaní v roku 1944, ak máme Pražskú jar v roku 1968 a ak máme Nežnú revolúciu v roku 1989, tak sme stále národom, ktorý sa nenecháva donekonečna mrzačiť diktatúrami a má zaslúžené miesto v rodine demokratických štátov,“ tvrdia liberáli. Práve dnes by nám mali podľa nich dodať naše svetlé dejinné chvíle, chvíle odporu proti totalitám, silu v porážke oligarchického režimu a nastolenia spravodlivosti. „Tak ako je nespochybniteľným faktom, že sa do štátnych orgánov infiltrovali živly, ktoré pretvárajú našu demokraciu na mafiánsky štát, faktom je aj to, že proti tejto kriminálnej chobotnici narastá vo verejnosti odpor,“ tvrdí predsedníčka poslaneckého klubu SaS a tímlíderka strany pre osobné slobody Natália Blahová.

„Dňa 21. augusta 1968 museli vôľu občanov potlačiť tanky. Dnes tanky našu túžbu po spravodlivom štáte nepotlačia. Sme slobodní. Vezmime si príklad od minulých generácií, ktoré sa dokázali postaviť zlu, a využime slobodu na očistu štátnej moci od ľudí, ktorí v nej nemajú čo hľadať. Využime slobodné voľby, ktoré budú na Slovenku o pár mesiacov a odstavme od moci politikov, ktorí sa spreneverujú ústave a ktorí konajú v rozpore s verejným záujmom,“ uzavreli predstavitelia SaS.

Danko chce v politike hľadať spoločný dialóg

Násilný akt vojsk Varšavskej zmluvy, ktorým zlikvidovali obrodný proces v Československu, je potrebné odsúdiť aj dnes. To je však len jedna strana mince udalostí roku 1968. Myslí si to predseda NR SR a šéf SNS Andrej Danko, ktorého reakciu k 51. výročiu okupácie Československa agentúre SITA poslala hovorkyňa SNS Zuzana Škopcová. „Málo sa zaoberáme tým, prečo nám tzv. spriatelené armády poskytli bratskú pomoc a umlčali naše reformné procesy,“ povedal Danko s tým, že históriu si treba vždy pripomínať v súvislostiach ako aj jednotlivé odkazy udalostí, ktoré zasiahli do nášho vývoja.

Politici reagujú na výročie
Zdroj: Topky/Maarty

„Rok 1968 je pre nás Slovákov silným tak, ako aj odchod sovietskych vojsk v roku 1991. Je škoda, že aj Michail Gorbačov pristúpil k tomu neskoro. Nesmieme nikdy dovoliť, aby na území Slovenska boli akíkoľvek cudzí vojaci. Uvedené je dôležité aj v kontexte ponuky USA na rekonštrukciu našich letísk, ktorú SNS vzhľadom na uvedenú podmienku odmietla. V roku 1968 si niektorí mysleli, že nás ideológia socializmu spája. Opak je však pravdou. Bolo veľkou chybou vojsk Varšavskej zmluvy, že tak postupovali,“ uviedol Danko. „Podľa Alexandra Dubčeka (v roku 1968 prvý tajomník ÚV KSČ, v ktorej začal presadzovať politiku „socializmu s ľudskou tvárou" - pozn. SITA) sa mala politika robiť tak, aby vytvárala podmienky na rozvoj každého občana,“ doplnil.

Šéf parlamentu a SNS zároveň dodal, že po vzore našich veľkých národovcov a skutočných osobností, akou bol aj Alexander Dubček, sa v politike musíme usilovať o porozumenie a hľadanie spoločného dialógu. „Budem rád, keď v politickom súperení prevládne hlas zdravého rozumu. Nepodliehajme demagógii, polopravdám a propagande. Či už prichádza z východu alebo zo západu. Snažme sa, aby sa politike opäť vrátila ľudská tvár,“ skonštatoval.

V noci z 20. na 21. augusta 1968 vtrhli vojská Varšavskej zmluvy, okrem Rumunska, do Československej socialistickej republiky. Jednotky Poľska, Maďarska, Bulharska a Nemeckej demokratickej republiky sa neskôr stiahli, no ZSSR rozmiestnil svoje vojská na území ČSSR. Sovietske vojská sa nakoniec stiahli až v roku 1991. Nádeje vkladané do vtedajšieho obrodného demokratizačného procesu v komunistickej strane a spoločnosti vedené prvým tajomníkom ÚV KSČ Alexandrom Dubčekom okupácia zmarila a nastúpila takzvaná politika normalizácie. Za prvého, neskôr generálneho tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Československa bol na jar roku 1969 zvolený Gustáv Husák, ktorý sa v roku 1975 stal aj prezidentom. Okupácia si vyžiadala desiatky mŕtvych a stovky zranených.

Československá vláda zaznamenala od 21. augusta do 3. septembra 1968 72 mŕtvych, napokon ich priznala 90. Počty zranených sa líšili. Vojská za sebou nechali zničené cesty a rozstrieľané fasády domov. Podľa odhadov vtedajšieho ministerstva financií bola výška priamych škôd 1,4 miliardy korún. Neskôr boli škody odhadnuté na 4,48 miliardy korún, nepriame škody však boli oveľa vyššie. V súvislosti s pozvaním vojsk Varšavskej zmluvy do krajiny sa pred súdom ocitli viacerí predstavitelia komunistického režimu, nikto však nebol potrestaný.

Kiskovci si pripomínajú výročie na sociálnej sieti

Vznikajúca strana Andreja Kisku Za ľudí na sociálnej sieti tiež pripomína 51. výročie okupácie československého územia. "Okupácia z augusta 1968 bola hlbokým ponížením nášho vtedajšieho štátu a jeho občanov. Nastupujúca normalizácia poznačila celú jednu generáciu a zastavila slobodný rozvoj u nás na 20 rokov," píše strana na sociálnej sieti.

Politici reagujú na výročie
Zdroj: Facebook/Za ľudí

Za spievodu fotografie Jany Žitňanskej a Juraja Šeligu situáciu porovnávajú s dnešnými udalosťami. "Žiaľ aj dnes sa niektorí politici snažia ”normalizovať” pomery, tak aby zostali pri moci a boli beztrestní. To nesmieme dovoliť, poučení z histórie je našou povinnosťou vo svojej každodennosti zápasiť o slobodu," dodáva strana. Predseda strany Za ľudí Andrej Kiska pripomína, že minulosť nezmeníme, no na slobodu nie je možné siahať.

Politici reagujú na výročie
Zdroj: Facebook/Andrej Kiska - Za ľudí

Premiér pripomína hrdinstvá aj zlyhania

Premiér Peter Pellegrini (Smer-SD) si v stredu pripomenul výročie vpádu vojsk Varšavskej zmluvy na územie Československa. Pietna spomienka sa konala pred Univerzitou Komenského (UK), kde boli v roku 1968 zabití traja ľudia. „Toto výročie je pripomienkou nášho hrdinstva, ale aj zlyhania. Hrdinstva štátu, ktorý do veľkej miery uveril v silu postaviť sa vopred stanovenému geopolitickému rozdeleniu a vybudovať budúcnosť podľa svojich vlastných predstáv,“ povedal Pellegrini.

Peter Pellegrini
Zdroj: SITA/Branislav Bibel

Poukázal aj na to, že udalosti v roku 1968 ukázali množstvo zlyhaní vtedajších vládnych predstaviteľov. "Svojím pragmatickým cynizmom neváhali poskytnúť vpádu vojsk do Československa zdanlivú legitimitu," povedal premiér. Podľa Pellegriniho zlyhali aj ľudia, ktorí využili politické zmeny vo svoj prospech a zabudli tak "na sen o lepšej spoločnosti".

Premiér pripomenul, že história si pamätá len 37 konkrétnych mien ľudí, ktorí sa postavili na odpor tankom Varšavskej zmluvy. „Dnes sú tieto zmarené životy výkričníkom riešenia politickej situácie hrubou silou a agresiou,“ dodal. 

Podľa Bugára je dôležité pripomínať naše členstvo v EÚ

Vládny Most-Híd v tejto súvislosti upozorňuje na ruskú propagandu a konšpiračné teórie. "V týchto dňoch, keď spomíname na kolónu sovietskych tankov a obete okupácie, by sme mali apelovať na tých, ktorí znevažujú naše členstvo v Európskej únii. Na tých, ktorí si nevážia ťažko získanú slobodu, neuvedomujú si hodnotu mieru alebo sa stali obeťami konšpiračných teórií a ruskej propagandy. My nezabúdame," uviedol predseda Mosta-Híd Béla Bugár.

Politici reagujú na výročie
Zdroj: Topky/Vlado Anjel

Pripomína, že prirodzená túžba po slobode a dôstojnom živote bola okupačnými vojskami za pomoci zradcov z radov československých politikov potlačená. "Obdobie normalizácie a 20-ročnú neslobodu hodnotíme kriticky. Väčšina z nás nikdy nezabudne na zatvorené hranice, ktoré mnohé rodiny rozdelili, na zásah do ich osobného a profesijného života, na režimom pokrivené ľudské vzťahy. A to všetko len preto, lebo sme sa prihlásili k slobodnej a demokratickej Európe," doplnil Bugár.

Cséfalvayová hovorí o ohrozovaní slobôd populistami

Dnes je čas, aby sme si pripomenuli obete vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do ČSSR, ktorý znamenal množstvo obetí na životoch, tisíce emigrantov, desaťročia stagnácie a hlavne generácie ľudí, ktorým bola vzatá sloboda a nádej na normálny život. Tvrdí do podpredsedníčka výboru pre európske záležitosti a členka strany Most-Híd Katarína Cséfalvayová.

Katarína Cséfalvayová
Zdroj: TASR/Martin Baumann

Kým v roku 1968 nám slobodu vzali okupačné vojská, dnes sú jej najväčším ohrozením dezorientovaní populisti, ktorí svoje politické prežitie radia nad záujmy štátu a jeho obyvateľov. Dokážu dokonca porovnávať spojencov z EÚ a NATO s Varšavskou zmluvou, čo je viac ako zvrhlé a zákerné. Slovensko nepotrebuje démonizovanie demokratických spojeneckých väzieb, ani inšpirovanie sa u neototalít a autoritatívnych režimov, ale ďalšie posilňovanie euroatlantickej spolupráce, ktorá je pre Slovensko najspoľahlivejším garantom slobody, bezpečnosti a prosperity.

Vzhľadom na našu smutnú historickú skúsenosť, by sme práve naopak nemali zabúdať podporovať všetkých, ktorí sa aj v 21. storočí musia obávať o svoju slobodu. Či už sú to demonštranti v Moskve bojujúci za skutočnú demokraciu v Ruskej federácii, milióny demonštrantov v Hongkongu a trpiaci ľudia vo Venezuele a na mnohých miestach celej planéty. Je jedno, či sú nepriatelia slobody a demokracie oblečení v plášťoch komunizmu, nacionalizmu alebo inej formy populizmu, ich metódy proti slobodomyseľným ľuďom sú vždy rovnaké. Preto je najväčší odkaz dnešného temného výročia podporovať slobodu a demokraciu a nebáť sa označiť zlo, nech má akúkoľvek podobu.


Galéria

Nástroje k článku


AUTOR: © Zoznam/msz ZDROJ: TASR, SITA

Nahlásiť chybu

Tagy

Najčítanejšie články