Utorok, 11. máj 2021. Meniny má Blažena, zajtra Pankrác.

Hlavné mesto vníma financovanie solidarity už ako svoju úlohu, myslí si Nesrovnal

Ivo Nesrovnal
Ivo Nesrovnal
Zdroj: SITA
29.11.2017 09:20

BRATISLAVA - Zakomponovanie úlohy hlavného mesta financovať solidaritu vo zverejnenom návrhu rozpočtu na rok 2018 je potvrdením toho, že magistrát s týmto krokom ráta. Uviedol to primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal v relácii spravodajskej televízie Tablet.TV Hlavné mesto.


 Nesrovnal si je vedomý toho, že aplikácia zmeny nie je možná bez zmeny štatútu hlavného mesta, pripomína však, že proces zakomponovania úpravy v tomto vnútromestskom predpise sa už začal. Momentálne sa k nemu vyjadrujú poslanci jednotlivých mestských častí, napokon ju budú mať na stole poslanci mesta. "Očakávam, že do februára by sme mali mať túto zmenu schválenú," uviedol Nesrovnal.

Na otázku, či to nie je potrebné ešte pred samotným decembrovým rokovaním o rozpočte na budúci rok, primátor pripomenul, že aj v doterajšom systéme sa prvá časť finančnej pomoci posielala na účet malým mestským častiam k záveru prvého kvartálu. "Dovtedy budeme formálne postupovať podľa platnej legislatívy, no de facto už to bude úloha mesta, ktorú aj legislatívne stihneme prijať tak, aby v termíne mohlo mesto vyplácať peniaze z magistrátneho rozpočtu," ozrejmil primátor.

Tzv. solidarita, finančná pomoc siedmim malým mestským častiam sa začala uplatňovať v roku 2008. Doteraz sa v prospech siedmich malých mestských častí (Jarovce, Rusovce, Čunovo, Záhorská Bystrica, Devín, Vajnory, Lamač) skladali štyri najväčšie mestské časti Bratislavy (Petržalka, Rusovce, Staré Mesto, Nové Mesto) tým, že sa vzdávali časti svojich príjmov. Celkovo išlo o sumu 1,95 milióna eur. Takýto vyrovnávací príspevok mal malým mestským častiam pomôcť zabezpečiť ich zákonné kompetencie, na ktoré nemali pri doterajšom objeme peňazí pre Bratislavu a systéme ich prerozdeľovania dostatok prostriedkov. 

Doterajšie nastavenie solidarity však vyvolávalo napätie medzi mestskými časťami, donorské samosprávy sa sťažovali, že im prostriedky chýbajú vo vlastných rozpočtoch, adresáti pomoci zasa nemali istotu, či prostriedky dostanú. Vedenie hlavného mesta chce zmenou takýmto napätiam predísť a podporiť stabilitu i súdržnosť v rámci mesta. Nesrovnal poukazuje na to, že magistrát môže túto finančnú pomoc na seba prevziať i vďaka rastúcim príjmom.

 Mesto chce MS v hokeji, investície do štadióna však treba podložiť

Hlavné mesto SR chce v roku 2019 privítať hokejové majstrovstvá sveta (MS), ktoré sa budú hrať na zimnom štadióne poskytujúcom adekvátne zázemie pre podujatie tohto rangu. Ak však má prísť v tejto súvislosti k modernizácii štadióna, musí ísť o spoločný záujem mesta, hokejového zväzu a štátu a to na základe jasne preukázateľnej nevyhnutnosti investícií. V diskusii relácii spravodajskej televízie Tablet.TV to uviedol primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal.

Opakovane odmietol spájať špekulácie o ohrození šampionátu s podmienkou preveriť nevyhnutnosť rekonštrukcie, resp. obnovy zariadenia štadióna. "Ako štatutár zodpovedám za dobré nakladanie s financiami mesta, preto aj v tomto prípade je potrebné urobiť kontrolu a podložiť každé jedno euro, potrebné na modernizáciu," pripomenul Nesrovnal rozhodnutie o tom, že situáciu preverí mestský kontrolór. Primátor vníma nároky, ktoré na vybavenie dejiska zápasov majstrovstiev sveta kladie Medzinárodná hokejová federácia (IIHF), neznamená to však, že mesto do toho pôjde "hurá systémom". Ako poznamenal, už aj preto, že štadión bol zrekonštruovaný iba pred siedmimi rokmi a mesto túto rekonštrukciu dodnes spláca. Navyše je potrebné identifikovať, čo súvisí s bežnou prevádzkou štadióna a čo so samotným podujatím. "Je tu nejaká požiadavka, uskutočníme preto kontrolu, čísla sa dajú na papier a a povieme si čo a ako," avizoval Nesrovnal v pondelok (27.11.) stretnutie s prezidentom Slovenského zväzu ľadového hokeja (SZĽH) Martinom Kohútom.

Na otázku, či do rokovaní premietne aj hlas bratislavských poslancov, požadujúcich, aby v prípade investícii do štadióna participovalo mesto aj na ziskoch z podujatia, Nesrovnal zopakoval, že organizácia MS si žiada spoločný postup a dohodu. "Aby sme sa však mohli o niečom dohadovať, musí byť najskôr správa z kontroly," zdôraznil. Po prvom stretnutí vedenia Bratislavy a SZĽH deklaroval úsilie o spoločný postup aj šéf hokejového zväzu. "Prioritou nás všetkých je zorganizovať Majstrovstvá sveta 2019 v Bratislave a v Košiciach, aby si fanúšikovia na Slovensku mohli užiť turnaj najvyššej kategórie. Som si istý, že investované peniaze sa mestu vďaka majstrovstvám sveta vrátia," povedal Martin Kohút.

Mesto sa s hokejovým zväzom dohodlo na koordinácii svojich ďalších aktivít v otázkach zimného štadióna. SZĽH poslal prevádzkovateľovi štadióna - Správe telovýchovných a rekreačných zariadení (STaRZ) hlavného mesta zoznam nevyhnutných vecí, ktoré treba v hokejovej aréne zrekonštruovať či doplniť v súvislosti novými kritériami IIHF. Štadión pritom prešiel v rokoch 2009 až 2011 rozsiahlou rekonštrukciou za viac ako 70 miliónov eur a mesto túto obnovu ešte stále spláca. 

Viacerí bratislavskí mestskí poslanci vyjadrili názor, že náklady, ktoré súvisia so svetovým šampionátom, by mal zaplatiť štát, a nie Bratislavčania. Pomoc štátu pri investícii do zimného štadióna je zatiaľ otázna. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR pre TASR uviedlo, že v návrhu rozpočtu výdavkov rezortu nie sú na rok 2018 ani na rok 2019 premietnuté žiadne finančné prostriedky na obnovu štadióna. Prezident SZĽH Martin Kohút v médiách pripustil, že situácia môže ohroziť konanie MS v Bratislave.


Nástroje k článku



ZDROJ: TASR
FOTO: SITA

Nahlásiť chybu

Tagy

Najčítanejšie články