BERKLEY- Medzi najväčšie medicínske úspechy patrí očkovanie. Vďaka vakcinácii sa úplne alebo významne znížila úmrtnosť na závažné infekčné ochorenia.
Pri zrode vakcín proti nebezpečným infekčným chorobám stál britský lekár Edward Jenner, ktorý pred 230 uskutočnil nebezpečný vedecký experiment. Osemročnému chlapcovi 14. mája 1796 najprv naočkoval kravské kiahne a o šesť týždňov vniesol do jeho organizmu vírus pravých kiahní. Osemročný James Phipps sa pravými kiahňami nenakazil.
Pôvod v staroveku
Prvé správy o šírení pravých kiahní (variola) pochádzajú už zo staroveku. Ochorenie pochádzalo pravdepodobne zo strednej Afriky. Odtiaľ sa rozšírilo do Ázie najmä rozvojom dopravy a ničilo celé populácie. Najlepšie dokumentované sú epidémie v 18. storočí v Európe, keď počet chorých dosiahol 200 miliónov a 60 miliónov ľudí zomrelo. Po vyliečení zasa ostávali zmrzačenia v podobe deformácie svalov a kĺbov, slepoty alebo kožných defektov.
Prvou výraznejšou ochranou proti kiahňam bola tzv. variolizácia. Zákrok podobný očkovaniu, pri ktorom sa človeku do kože vnášal obsah vriedkov kiahňami zasiahnutej osoby. Toto preventívne opatrenie malo spôsobiť ľahký priebeh ochorenia a následnú imunitu. Riziko úmrtí po variolizácii ostávalo však vysoké a metóda neviedla k zníženiu intenzity či k prerušeniu epidemického procesu.
Variolizácia bola bežná v Indii, kde sa s ňou oboznámili kolonizujúci Briti. Aj prvý zákrok v Európe vykonali na britskom kráľovskom dvore v roku 1721. Na území kontinentálnej Európy v tom istom roku v použil prvýkrát variolizáciu prešovský župný lekár Ján Adam Raymann.
Legendárny medicínsky pokus
Neskôr nie veľmi bezpečnú variolizáciu nahradila vakcinácia, keď v anglickom mestečku Berkeley lekár Edward Jenner 14. mája 1796 vykonal legendárny medicínsky pokus. Zameral sa na vtedy známy poznatok, že dojiči, ktorí sa nakazili neškodnými kravskými sypanicami (kiahňami), ostali uchránení od zvyčajne smrteľných ľudských či pravých kiahní.
Jenner z toho vyvodil, že ľudia by mohli byť chránení cielenou infekciou kravskými sypanicami vo forme očkovania. Koncom 18. storočia tak spôsobil revolúciu v možnostiach vtedajšej medicíny. Na kiahne v tom čase zomieralo 15 - 40 percent nakazených.
Z pľuzgiera kravskými kiahňami nakazenej dojičky kravskými kiahňami získal látku, ktorou zaočkoval osemročného Jamesa Phippsa. Vniesol mu ju do ramena pomocou dvoch plytkých zárezov do kože. O pár týždňov chlapca zaočkoval pravými kiahňami. Chlapec neochorel, čím Jenner dosiahol potvrdenie svojej teórie, že očkovaný človek kravskými kiahňami na pravé kiahne neochorie.
Odmietnutie revolučnej myšlienky
Keď svoje zistenie tlmočil v roku 1797 Kráľovskej spoločnosti, odbili ho, že jeho myšlienka je príliš revolučná. Jenner potom vykonal úspešné vakcinácie na ďalších deťoch aj na svojom 11-mesačnom synovi. Napriek úspechu sa nová metóda stala aj námetom pre karikaturistov.
Po čase si však získala dôveru a rozšírila sa. Tento postup, neskôr pomenovaný „vakcinácia“ čiže očkovanie, vyplývajúce zo slova „vacca“ (po latinsky krava), potvrdil možnosť vytvorenia umelej imunity. Metóda sa postupne rozšírila po celej Európe a dostala sa aj do Spojených štátov amerických (USA).
Vedecký základ pre masové využitie očkovania položil v druhej polovici 19. storočia francúzsky mikrobiológ Louis Pasteur (1822 - 1895). Pri obsiahlejšom výskume kvasenia dospel okrem iného aj k záveru, že choroby všetkých živých organizmov spôsobujú mikróby a baktérie. Dokázal, že imunitu voči nim možno získať zaočkovaním postihnutého oslabeným pôvodcom choroby.
Slávny pokus s ovcami
V roku 1881 na gazdovstve južne od Paríža uskutočnil slávny pokus so sneťou slezinnou. Všetky ovce, ktoré zaočkoval oslabeným vírusom sneti slezinnej, prežili. Po tomto úspešnom experimente v roku 1884 začal pracovať na vakcíne proti besnote. V júli 1885 k nemu priviedli chlapca, ktorého pohrýzol besný pes. Pasteur mu aplikoval vakcínu a chlapec neochorel. Odvtedy sa začala história vývoja vakcín proti rôznym najnebezpečnejším infekčným chorobám.
Od úspešného Jennerovho očkovania sa vakcinácia stala dôležitým nástrojom v boji proti mnohým život ohrozujúcim infekčným ochoreniam. Zdokonaľovanie očkovacích látok, objavy nových, postavilo očkovanie na popredné miesto v prevencii. Vytvorili sa úspešne vakcíny proti cholere, brušnému týfusu, záškrtu, tetanu či žltačke. Svet sa vďaka očkovaniu zbavil čiernych kiahní, sneti slezinnej a ďalších nebezpečných infekcií.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v roku 1979 vyhlásila, že sa podarilo vyhubiť variolu (kiahne) vo svete. Veľké množstvo detí sa zachránilo aj vďaka vytvoreniu vakcíny proti detskej obrne a masové povinné očkovanie chráni civilizovaný svet pred množstvom ďalších nebezpečných infekčných ochorení.
