BRATISLAVA – Z Rímskeho štatútu, ktorým bol zriadený Medzinárodný trestný súd, by mal vypadnúť článok 124. Medzinárodný trestný súd je prvou a doposiaľ jedinou stálou súdnou inštitúciou s jurisdikciou nad osobami, ktoré spáchali najzávažnejšie trestné činy podľa medzinárodného práva - genocídu, vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti.
Zrušením článku 124 by sa mal posilniť účel a predmet Rímskeho štatútu, a to ukončiť beztrestnosť páchateľov najzávažnejších trestných činov medzinárodného spoločenstva, uvádza sa v materiáli ministerstva zahraničných vecí, ktorý čaká na prerokovanie vládou. Zrušenie článku má podľa rezortu zahraničia prispieť k efektivite a nezávislosti Medzinárodného trestného súdu a k prevencii trestných činov definovaných v Rímskom štatúte.
Článok 124 umožňuje štátu pri vyjadrení súhlasu s tým, že bude viazaný Rímskym štatútom, vyhlásiť na sedem rokov od nadobudnutia jeho platnosti pre daný štát, že neprijíma jurisdikciu Medzinárodného trestného súdu nad vojnovými zločinmi uvedenými v článku 8 v prípade, že takýto trestný čin údajne spáchali jeho občania alebo bol spáchaný na jeho území. Vyhlásenie podľa článku 124 podali v histórii jeho platnosti len 2 zmluvné strany. Francúzsko, ktoré svoje vyhlásenie v roku 2008 odvolalo a Kolumbia, ktorej skončilo sedemročné obdobie v novembri 2009.
Medzinárodný trestný súd bol zriadený dňa 17. júla 1998 prijatím Rímskeho štatútu. Sídlo má v holandskom Haagu. Rímsky štatút doposiaľ ratifikovalo alebo pristúpilo k nemu 123 štátov, vrátane väčšiny európskych štátov a štátov Latinskej Ameriky a skoro polovica afrických štátov. Ďalších 31 štátov síce podpísalo štatút, ale svoj podpis doteraz nepotvrdilo ratifikáciou. Slovenská republika je zmluvnou stranou Rímskeho štatútu od nadobudnutia platnosti, pričom aktívne podporuje súd vo svojich bilaterálnych aj multilaterálnych vzťahoch. Štatút a naň nadväzujúce procesné predpisy pravidelne prechádzajú väčšími či menšími zmenami, ktoré majú napomôcť zefektívneniu systému medzinárodnej spravodlivosti.
Rímsky štatút je podľa vnútroštátnych právnych predpisov Slovenskej republiky medzinárodnou zmluvou prezidentskej povahy. Navrhovaná zmena ale nevyžaduje ratifikáciu prezidentom ani súhlas parlamentu. Dodatok nadobudne pre Slovenskú republiku platnosť jeden rok po tom, ako 7/8 zmluvných strán Rímskeho štatútu uloží ratifikačnú listinu alebo listinu o prijatí u generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov. Žiaden štát, ani zmluvné strany štatútu, doposiaľ neukončil proces ratifikácie alebo prijatia dodatku. Okrem Slovenskej republiky iniciovali vnútroštátny schvaľovací proces dodatku spomedzi členských štátov Európskej únie aj Rakúsko a Holandsko.
Slovenská republika i Európska únia sú stabilným podporovateľom medzinárodnej spravodlivosti aj samotného Medzinárodného trestného súdu. Slovenské predsedníctvo v Rade Európskej únie je preto pádnym dôvodom, prečo sa aktívne ujať vedúcej úlohy, byť jedným z prvých štátov, ktoré príjmu alebo ratifikujú dodatok, a ísť tak vzorom pre ostatné členské štáty a ďalšie zmluvné strany Rímskeho štatútu, píše ministerstvo v materiáli.
