BRATISLAVA - Bakalárska práca z roku 2017 s podpismi Mariana Kočnera a Pavla Ruska zmizla. Stalo sa to krátko nato, čo chceli právnici Markízy preskúmať podpisy. Študentka Nina Sobotovičová sa k originálu nedostala. Podľa nej a jej kolegu sa podpisy Ruska za 20 rokov zmenili.
Status zverejnila na Facebooku redaktorka Sme Nina Sobotovičová, ktorá sa vo svojej bakalárskej práci venovala kauze Gamatex z roku 1998. Súčasťou práce boli podpisy Pavla Ruska a Mariana Kočnera z roku 2017. Právnici TV Markízy chceli porovať podpisy z BP s podpismi na oboch zmenkách. Bakalárska práca s originálmi podpisov z roku 2017 však krátko nato zmizla. Univerzita Komenského ju nevie nájsť.
Ruskove podpisy z čias šéfovania Markízy sú iné
Podľa Sobotovičovej a Valčeka sa podpisy Ruska z BP a zo zmeniek zhodujú. Zmenky teda mohli byť podpísané neskôr. „Z tých Ruskových podpisov v mojej BP vyplýva (s Adamom sme sa zhodli) jedna vec. A to, že Ruskovi sa podpis za tých 20 rokov zmenil a zmenky boli podpísané tým jeho súčasným (ktorý mám aj ja v bakalárke). Vizuálne sa zhodujú,“ napísala Sobotovičová. „Kdežto jeho podpisy z čias šéfovania Markíze sú celkom iné (aj oproti mojej práci aj v porovnaní so zmenkami).“
Právnici Markízy chceli podpisy z BP porovnať s podpismi oboch na zmenkách, za ktoré sú teraz obvinení z falšovania, ale Univerzita Komenského prácu študentky žurnalistiky Niny Sobotovičovej nevie nájsť. „Zmizol originál mojej bakalárky s podpismi Ruska a Kočnera. Teraz, keď sa o tie podpisy zaujímajú právnici Markízy v súdnom spore ohľadom pochybných Kočnerových zmeniek,“ napísala študentka.
Rozhovory museli Kočner a Rusko autorizovať
Sobotovičová riešila v práci kauzu Gamatex z roku 1998. Okrem iného boli súčasťou práce aj rozhovory s Kočnerom a Ruskom. „Keďže boli hlavnými aktérmi rošamba a ja som si naozaj chcela utvoriť čo najplastickejší obraz, takže ma zaujímalo, čo mi k tomu povedia,“ uviedla študentka s tým, že výsledkom bol niekoľkostranový rozhovor. Docentka Svetlana Hlavčáková jej poradila, že musí dať každú stranu podpísať respondentom, aby boli rozhovory ako zdroje nepriestrelné.
„Stretli sme sa, obaja si rozhovory znova prečítali a na každej strane ich podpísali,“ uviedla s tým, že Rusko potom odmietol rozhovor autorizovať a menil výpovede. Študentka odovzdala dva exempláre. Musela tak spraviť osobitne aj v prípade rozhovorov. Musela odovzdať ich originálne verzie do knižnice, verzia so skenmi mala ostať na katedre. „Kolega Adam Valček mi asi pred troma týždňami oznámil, že pre právnikov Markízy je moja bakalárka zaujímavá, lebo sú tam originály Ruskových podpisov, ktoré chceli dať skúmať súdnemu znalcovi,“ napísala.
Myslite na to, že máme aj iných absolventov
Študentka chcela získať prácu aj inak, ako len na mieste. Po telefonáte sa dozvedela, že originál jej práce nie je dostupný. „Dostali iba verziu so skenmi. Lenže ani na katedre ho nemajú. Hľadala ho sekretárka, hľadal ho môj školiteľ (pre istotu ešte aj u seba doma). A nič. Naposledy tú prácu zrejme mala docentka Hlavčáková. Keď Ruska začala riešiť NAKA pre podozrenie z objednávky Volzovej vraždy, docentka ma zastavila, že si moju prácu čítala,“ opísala Sobotovičová.
„V podstate mi vytkla, že nemám na každej strane explicitný súhlas s použitým v BP (mám ho v maile) a povedala mi, že v téme nemám pokračovať na diplomku. Citujem: "Naša katedra má aj iných absolventov ako Ruska a Kočnera, chcem, aby ste na to do budúcna mysleli." Ešte dodala, že zo svojich rozhovorov z BP by som už aj tak čerpať nemohla, pretože už raz boli použité, pri diplomke by som tak vykrádala samu seba - autoplagiátorstvo,“ uviedla s tým, že knižnica citovanie z vlastnej práce povoľuje. Docentke ohľadom práce volala, predstavila sa, všetko podľa zásad žurnalistickej etiky. „Odpoveď: "Nevolajte mi, som v zahraničí." Napísala som jej vysvetľujúcu sms a zavolala opäť po dvoch týždňoch. Neodpísala, nezdvihla, zrejme si už moje číslo uložila,“ dodala študentka.
