Oklamaní sú aj tí, ktorým mali pomôcť: Zvrat v kauze rozhodcovských súdov, ďalšie výpovede ľudí | Topky.sk

Nedeľa, 16. december 2018. Meniny má Albína, zajtra Kornélia.

Oklamaní sú aj tí, ktorým mali pomôcť: Zvrat v kauze rozhodcovských súdov, ďalšie výpovede ľudí

Ilustračné foto
Ilustračné foto
15.11.2018 05:55

BRATISLAVA - Prípadov, kedy sa ľudia cítia byť oklamaní a poškodení rozhodcovskými súdmi, je stále viac. Do redakcie nám chodí množstvo podnetov. Zdá sa, že na rozhodcovské súdy nemá kto dozerať a rozhodcom môže byť v podstate ktokoľvek. Konať však začala Slovenská advokátska komora.


Dištancuje sa od nich Ministerstvo spravodlivosti SR aj Verejný ochranca práv. Rozhodcovský súd je súkromnoprávny subjekt a rozhoduje v prípade majetkových sporov, ak sa na tom dohodnú obidve strany. Zvyčajne na to slúži Rozhodcovská doložka, s ktorou obe strany musia súhlasiť. V zákone o rozhodcovskom konaní 244/2002 Z. z. sa uvádza, že "Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu Rozhodcovskej doložky k zmluve"

Podivné praktiky a falošné zmluvy: Rozhodcovský súd oberá ľudí o majetky, nemá na to právo

Rovnako sa uvádza aj to, že Rozhodcovská doložka musí mať písomnú podobu, inak je neplatná. Ďalej sa uvádza, že: "Písomná forma rozhodcovskej zmluvy je zachovaná aj vtedy, a) ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá vo vzájomnej písomnej komunikácii strán alebo b) ak bola uzatvorená elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a osoby, ktorá právny úkon urobila".

Odkaz v zmluve alebo v písomnej komunikácii strán na akýkoľvek dokument obsahujúci rozhodcovskú doložku sa považuje za písomnú rozhodcovskú zmluvu, ak sa takýmto odkazom má podľa vôle strán stať rozhodcovská doložka súčasťou zmluvy. Zo zákona teda vyplýva, že na to, aby rozhodcovský súd mohol rozhodovať, musia vyjadriť súhlas obidve strany.

Neexistujúce doložky

V prípadoch, o ktorých sme písali v predošlých dvoch článkoch, sa uvádza, že žiadna Rozhodcovská doložka neexistuje, no napriek tomu ad hoc rozhodca Miloš Valach vydáva rozhodnutia. Žalobcovia, ktorí sa obrátia na Rozhodcovský súd Royal Development, sú zastúpení rovnakým advokátom. 

Po zverejnení článku sa nám ozýva stále viac ľudí, ktorí majú zlé skúsenosti s rozhodcovskými súdmi. Jedným z nich je aj advokát JUDr. Richard Schwarz, ktorý zastupuje svojho klienta. Ešte v roku 2017 vyhral súd, na ktorom žaloval protistranu na Okresnom súde Bratislava III za nezaplatenie kúpnej ceny za tovar. 

Kauza podivných rozhodnutí rozhodcovského súdu naberá obludné rozmery! Počet poškodených rastie

"Po tom, čo súd rozhodol v náš prospech a právoplatne skončil, podala protistrana žalobu na Rozhodcovský súd Royal Development. Údajne mal môj klient spôsobiť nejakú škodu protistrane a žiadal jej náhradu. V odôvodneniach civilných súdov, ktoré sme vyhrali, stálo, že škoda nebola preukázaná," hovorí advokát. 

Rozhodcovský súd však začal konať – rozhodol v prospech protistrany a v rozhodcovskom rozsudku priznal nárok na náhradu škody, ktorú už predtým odmietol civilný súd. "Využili sme všetky právne prostriedky v zmysle zákona o rozhodcovskom konaní, no naše námietky rozhodcovský súd zamietol. Opäť sme sa teda obrátili na civilný súd, tentoraz na Okresný súd Bratislava V, keďže je príslušný," opisuje Schwarz. Okresný súd Bratislava V však doteraz nerozhodol ani o námietke, ani o odklade vykonateľnosti a ani o neplatnosti rozhodcovského rozsudku. 

Medzitým však protistrana podala návrh na vykonanie exekúcie a tak sa stalo, že klientovi advokáta Schwarza zablokovali účet. "Samozrejme, že som podal námietku zaujatosti a návrh na zastavenie exekúcie na Exekučný súd v Banskej Bystrici," dodal advokát. Aj v tomto prípade sa namieta existencia akejkoľvek rozhodcovskej doložky.

Royal Development nie je jediný

Zdá sa, že aj napriek zmene zákona Rozhodcovské súdy si môžu robiť čokoľvek a nikto ich nekontroluje. Dôkazom je aj prípad čitateľky, ktorá má podobné skúsenosti, tentoraz s Rozhodcovským súdom Arbitráž so sídlom v Martine. 

"Najala som si spoločnosť na vymáhanie dlhu u môjho dlžníka. Postupne mi dali podpísať dva dodatky, ktoré priniesli na stretnutie. Keď som si zmluvu čítala, ich zástupca ma stále vyrušoval rozprávaním o mojom dlžníkovi," opisuje čitateľka. 

Stalo sa tak, že mladá žena podpísala dodatok, v ktorom bolo uvedené, že aj keď nič nevymôžu, tak je povinná zaplatiť im sumu, na ktorej sa dohodli. Zároveň podpísala aj to, že ručí aj ako fyzická osoba. 

"V dodatku to nebolo nikde jasne napísané a podpisovala som to jedným podpisom ako konateľ spoločnosti, aj ako fyzická osoba," hovorí mladá žena. Podľa nej si potom pôvodnú pohľadávku previedli na firmu, ktorá vznikla len pár týždňov predtým, aby nemuseli odviesť DPH. Aj táto žena momentálne čaká na vytýčenie pojednávania riadneho súdu. O vyjadrenie sme požiadali aj Rozhodcovský súd Arbitráž.

Slovenská advokátska komora

Keďže sme sa nedopátrali odpovedí na to, kto je vlastne spôsobilý a oprávnený dohliadať alebo preveriť zákonné postupy rozhodcov, obrátili sme sa s otázkami aj na Slovenskú advokátsku komoru. Tá sa vraj podnetom bude zaoberať. Vec by tak mala byť predložená Revíznej komisii Slovenskej advokátskej komory. 

„Slovenská advokátska komora s poľutovaním vníma akékoľvek informácie, ktoré znižujú dôveru v inštitút rozhodcovského konania, ktorý je inak štandardnou súčasťou vyspelých právnych poriadkov. Žiaľ, aj napriek zmene zákona o rozhodcovskom konaní sa stále objavujú praktiky, ktoré nemajú nič spoločné so serióznou obchodnou arbitrážou. Preto je mimoriadne dôležité, aby podnikatelia a ostatné subjekty dôverovali výlučne rozhodcovským súdom s dobrou reputáciou a transparentným zázemím. V prípade podozrenia zo spáchania trestného činu odporúčame čo najskôr kontaktovať orgány činné v trestnom konaní,“ povedala Alexandra Donevová zo Slovenskej advokátskej komory. 


Nástroje k článku


AUTOR: © Zoznam/red

Nahlásiť chybu

Tagy

Najčítanejšie články