PRAHA - Patrila medzi výrazné osobnosti československého herectva. Gabriela Vránová si divákov získala (†78) nezameniteľným hlasom, množstvom seriálových a filmových postáv aj prácou v dabingu. Za úsmevom a úspešnou kariérou však ukrývala aj chvíle veľkého trápenia.
Gabriela Vránová patrila k herečkám, na ktoré sa nezabúda. Jej špecificky zafarbený hlas poznali poslucháči najmä z rozhlasových hier, rozprávok či dabingu, za ktorý získala prestížnu Cenu Františka Filipovského za celoživotné majstrovstvo.
Narodila sa 27. júla 1939 v Novom Meste nad Váhom na Slovensku v učiteľskej rodine, no detstvo prežila v Brne. V roku 1960 absolvovala Janáčkovu akadémiu múzických umení a svoju hereckú kariéru odštartovala v Národnom divadle moravskosliezskom v Ostrave. Po dvoch sezónach zamierila do pražského Divadla na Vinohradoch, s ktorým spojila veľkú časť svojho profesionálneho života. Diváci si ju zamilovali najmä vďaka nezabudnuteľným postavám v seriáloch ako My všichni školou povinní, F. L. Věk, Sňatky z rozumu či Chalupáři. Objavila sa aj vo filmoch ako Hledá se táta, Poklad byzantského kupce alebo legendárnej komédii Jak vytrhnout velrybě stoličku.
Veľkou láskou Gabriely Vránovej bola poézia. Pripravovala vlastné hudobno-literárne relácie a za dlhoročnú prácu v oblasti umeleckého prednesu získala Krištáľovú ružu, jedno z najvýznamnejších ocenení v tomto odbore. Svoje myšlienky zachytávala aj v desiatkach fejtónov, ktoré neskôr vyšli v knihe Magnetický vítr. Okrem herectva odovzdávala svoje skúsenosti aj mladšej generácii. Medzi jej žiakov patrili napríklad Vladimír Dlouhý či Zlata Adamovská.
Život jej však nepriniesol iba úspechy. Koncom 80. rokov prežila ťažké obdobie, keď prišla o milovaného brata Jaroslava. Ten podľahol vážnej chorobe ešte pred svojimi 52. narodeninami. „Rok 1989 bol veľmi ťažký. Robili sme všetko možné, aby sme mu pomohli. Pravidelne som cestovala do Brna za Jarynom do nemocnice a následne späť do Prahy,“ spomínala v minulosti herečka. Na svojho brata mala silnú väzbu a jeho odchod ju hlboko zasiahol. „Hovorila som mu: Jarynku, ja viem! A on mi povedal: Ho*no vieš,“ opísala ich posledný rozhovor.
Napriek bolestivým stratám bola Gabriela Vránová počas života obklopená rodinou a blízkymi. Opierala sa najmä o manžela Jiřího Kepku a syna Ondřeja, ktorý stál pri svojej matke až do jej posledných minút, keď zomrela na rakovinu hrubého čreva. Bol to práve on, kto ju držal za ruku v nemocnici, keď nad ránom 16. júna 2018 vo veku 78 rokov naposledy vydýchla. Po jej smrti sa stal hlavným strážcom jej umeleckého odkazu. Ondřej po nej zdedil umelecké gény a stal sa úspešným hercom a neskôr režisérom. Matka bola pre neho obrovskou inšpiráciou. Režíroval ju v niekoľkých rozhlasových hrách, televíznych inscenáciách a dokonca o nej natočil dokumentárny film Království poezie.
Posledná rozlúčka sa konala v Divadle na Vinohradoch, kde strávila štyri desaťročia svojej kariéry. Dnes by Gabriela Vránová oslávila 87 rokov. Jej hlas, talent a postavy, ktoré vytvorila, však zostávajú v pamäti divákov dodnes.
