Gombitová na dobrodružnej ceste: Svet, aký poznala len z rozprávania! To bolo ródeo

Marika Gombitová je jednou z najvýznamnejších speváčok v histórii slovenskej populárnej hudby. Do profesionálneho hudobného sveta vstúpila v roku 1976 ako členka legendárnej skupiny Modus pod vedením Janka Lehotského. Popri skupine odštartovala úspešnú sólovú kariéru debutovým albumom Dievča do dažďa v roku 1979. V noci 30. novembra 1980 však utrpela pri vážnej dopravnej nehode zranenia, po ktorých ochrnula a zostala pripútaná na invalidnom vozíku. Napriek tomu sa dokázala vrátiť na koncertné pódiá, nahrať ďalšie úspešné štúdiové albumy a zostať autorkou.

Život jej napriek trápeniu priniesol aj krajšie okamihy. Na sociálnej sieti sa pochválila fotkami z dobrodružnej cesty, ktorú vymysleli jej blízki. „Veľmi chceli, aby som si oddýchla, zažila veľa pekných chvíľ a aby už cesta bola vlastne súčasťou dovolenky. A tak prišli s nápadom prenajať bezbariérové obytné auto,“ napísala a priznala, že to vôbec nebolo jednoduché. „V našich končinách takéto špeciálne obytné autá prakticky nie sú.“ Nakoniec sa im ho však podarilo nájsť vďaka českému spolku vozíknacestách.

Ku karavanom ju podľa jej slov inšpiroval český producent Tomáš Ságl. „Keď pred časom prišiel do Bratislavy na svojom obytnom aute aj s manželkou Martinkou a psími miláčikmi, so záujmom som si ho obzerala. Vtedy by mi však ani vo sne nenapadlo, že o niečo neskôr budem takto cestovať aj ja.“ Samozrejme, s veľkými obavami. Vedela však, že jej priatelia všetko dôkladne premysleli, takže súhlasila s tým, že sa vyberú na cestu. „Samozrejme, aj s mojimi dvoma štvornohými spoločníkmi.“

Prvou zastávkou bol slovinský Bled. „To miesto ma naozaj očarilo. Nádherné jazero, tyrkysová voda rieky Sáva a všade navôkol Julské Alpy. Bývali sme v kempe, a práve tam som prvýkrát zažila skutočný život karavanistov. Veľmi rada som sa prechádzala pomedzi karavany a len tak pozorovala život okolo seba. Mladí ľudia, rodiny s deťmi, seniori... Smiech, grilovačky, každý si tam žil ten svoj malý dovolenkový príbeh. Ľudia sa navzájom zdravili, hoci sa vôbec nepoznali... Taký zvláštny pocit slobody a spolupatričnosti. Na chvíľu som mala pocit, že som sa stala súčasťou sveta, ktorý som dovtedy poznala iba z rozprávania. A veľmi sa mi v ňom páčilo,“ podelila sa Marika o svoje zážitky.

„Z Bledu sme pokračovali do môjho milovaného Talianska, do regiónu Marche. Bývali sme v malej vilke medzi vinicami, len pár minút od Jadranského mora. Pre mojich psíkov bola záhrada rajom,“ píše Marika a priznáva, že najradšej mala večery. „Vybrali sme sa k moru, prešli sa po promenáde, dali si niečo dobré na večeru, zmrzlinu alebo espresso.“ Koniec-koncov to vidieť aj z fotiek, ktoré zverejnila na sociálnych sieťach. Úsmev na tvári a radosť z dní, ktoré prežila ináč ako dosiaľ. Bodaj by takých dní volo čo najviac...