PRVÁ SPOVEĎ po smrti manžela: Kamila Heribanová prehovorila o živote bez Dana (†43)!

Najťažší rozhovor svojho života Kamila Heribanová poskytla pre denník SME. „Stále som jeho manželka. Keď človek zomrie, fyzicky odíde a nie je tu. Ale vzťah s ním stále trvá. Nejakým spôsobom je stále živý. Vo mne. Asi každý, kto zažil stratu partnera, mi potvrdí, že to sa nedá zmazať alebo vyškrtnúť. Stále na neho myslím, rozprávam sa s ním, viem, čo by mi v ktorej situácii povedal, čo by sa mu páčilo, čo nie, radím sa s ním o ďalších krokoch, viem, aký názor by mal na kultúrno-spoločenskú situáciu, ale aj na nové jedlo, ktoré som uvarila. Dokonca aj po smrti partnera môžu mať ľudia krízy vo vzťahu. Aspoň ja ich mám a niekedy sa na neho aj hnevám, aj sa pohádame, aj sa opäť uzmierime, tak ako sme to spolu žili niekoľko rokov,“ uviedla otvorene. 

Prečítajte si tiež

Smutné výročie Dana Heribana (†43): Dojemné slová vdovy Kamily... Mala som veľké šťastie!

Priznala, že si myslela, že po roku od smrti milovaného manžela príde zmierenie. Mýlila sa. „Je pravda, že prvý rok je úplne najťažší. Všetky sviatky, narodeniny, meniny, výročia, Vianoce, všetko som musela prežiť sama. Ja, ktorá som absolútne párový človek, som zrazu bola na všetko sama. Po prvom roku som si vravela, že už to bude lepšie. No celkom to neplatí. Druhý rok znamená, že si to všetko ešte potvrdzujete. Áno, aj tieto narodeniny, aj toto výročie budete sami. Už sa to nezmení, zastane to takto. Bolesť už občas nie je taká veľká, ale prichádza definitívnosť, ktorú treba prijať. Neviem, či je ťažšie uniesť tú bolesť, alebo prijať tú definitívu. Navyše veľa smútkov prichádza až po čase. Aspoň mne sa to tak deje, lebo bolesť po strate je taká veľká, že keby som ju mala precítiť naraz, tak by to moje telo nevydržalo. Preto som si asi prežívanie bolesti dávkovala a rozdeľovala na viac dní. Veľa vecí som si teda odsmútila až v druhý rok a uvedomujem si, že ešte určite nie som v cieli,“ priznala Kamila.

Zobraziť galériu (2)

V ťažkých chvíľach ju však držali nad vodou ich tri deti. Práve kvôli nim každý deň našla silu opäť vstať z postele, hoci si dokáže predstaviť a veľmi dobre precítiť, že ľudia, ktorí okúsia takýto smútok, môžu zostať paralyzovaní a skrátka nebyť schopní pokračovať ďalej. Ona sama vraj dodnes nenašla odvahu pozrieť si Danov posledný film "Muž, ktorý stál v ceste", ktorý mal českú premiéru v deň jeho úmrtia. Naopak staré scénky zo seriálu Horná Dolná si s deťmi veľmi radi pozrú. 

A dokážu sa pri tom aj dobrezabaviť. „Nahrala som si to a video, ako sa smejeme, som poslala Petre Polnišovej s tým, že aký fantastický humor spolu s Dankom robili. Peťa mi potom povedala, že ona si to pozrieť nemohla a že ma obdivuje. Vtedy som si uvedomila individuálnosť každého jedného z nás a nášho najvnútornejšieho prežívania,“ priznala.