Stalo sa to najhoršie: Vo veku 90 rokov zomrel legendárny PÁN HEREC Štefan Kvietik

“Nájdete ma na javisku života,” hovorieval legendárny herec Štefan Kvietik. V piatok ale dohral. Zomrel 21.3. vo veku 90 rokov. Pre TASR to potvrdila tlačová tajomníčka Slovenského národného divadla Izabela Pažítková.

Štefan Kvietik je herecká legenda. Patril k silnej hereckej generácii a jeho filmy sú klenoty slovenskej filmovej tvorby. Narodil sa 10. mája 1934 v Dolných Plachtinciach v okrese Veľký Krtíš. Pochádza teda z kraja, ktorý obohatil slovenské herectvo o výnimočných umelcov, ako boli Ctibor Filčík, Július Pántik, či Milan Kňažko. Hoci túžil stať sa lekárom a o hereckej kariére nesníval, na podnet herca Júliusa Pántika sa prihlásil na Vysokú školu múzických umení v Bratislave, kde neskôr pôsobil aj ako pedagóg. Ako jeden z mála sa môže pochváliť, že jeho herecké majstrovstvo cibrili pedagógovia Ján Borodáč, Oľga Borodáčová, Gustáv Valach a Július Pántik, ktorého aj citoval: "To všetko kvôli tomu, aby ste boli lepší herci ako ja", a vlastnými slovami dodal: "To môže povedať len veľký pedagóg".

Hereckú kariéru odštartoval v Armádnom divadle v Martine, v ktorom pôsobil v rokoch 1957-1959. Na doskách Činohry SND v Bratislave stvárnil v rokoch 1959-1996 asi osem desiatok postáv, z ktorých mnohé sa stali legendárnymi. Hereckými partnerkami boli Kvietikovi skvelé herečky Emília Vášáryová, Božidara Turzonovová, Zdena Gruberová, Eva Krížiková, či Soňa Valentová.

Kvietikovo krédo „Základným princípom herectva je uveriť svojej postave. Stotožniť sa s jej myslením, vyjadrovaním a konaním,“ dodalo jeho herectvu punc výnimočnosti, dokonalosti, uveriteľnosti a osobitosti. Jeho doménou boli psychologicko-realistické postavy a právom sa považuje za majstra charakterových postáv. Bezpochyby je osobnosťou zlatého veku slovenského divadla, filmu a televízie.

Nestor slovenského herectva natočil vyše 50 filmov. Hoci debutoval už skôr, štartovaciu plochu pre filmovú budúcnosť mu priniesol film Boxer a smrť (1962). Do povedomia divákov sa dostal aj ako rybár Richardus vo filme Majster kat (1966), ktorý režíroval Paľo Bielik. Režisér Martin Hollý ho obsadil do ďalšieho úspešného filmu Medená veža (1970). Ako vinohradník Urban Habdža sa zaskvel v trilógii Červené víno (1976) v réžii Andreja Lettricha. Režisér Juraj Jakubisko mu zase zveril úlohu Sama Pichandu vo filme Tisícročná včela (1983). Práve táto fascinujúca rodinná sága na motívy románu Petra Jaroša bola označená kritikou za divácky najúspešnejšiu v histórii domácej tvorby. A to aj vďaka majstrovstvu Štefana Kvietika, Jozefa Kronera, Michala Dočolomanského i ďalších skvelých hercov. Posledný film, v ktorom herec účinkoval, bol Tábor padlých žien (1997). Následne sa ešte objavil v seriáli Horská služba (1998).