ŠVAJČIARSKO - Slovenská herečka Katarína Paveleková (†41) sa pre dlhotrvajúce zdravotné problémy rozhodla podstúpiť asistovanú samovraždu. Mnohí si tento pojem zamieňajú s eutanáziou, je v tom však jeden podstatný rozdiel. Kým pri eutanázii vykoná samotný akt lekár, pri asistovanej samovražde pacient dostane všetky potrebné prostriedky, no smrtiacu látku si musí aplikovať sám.
Katarína Paveleková doma príliš známa nebola, no žila v Hollywoode a stretávala sa s tými najväčšími hviezdami. Bohužiaľ, život jej strpčovali viaceré zdravotné problémy. Herečke bola diagnostikovaná myalgická encefalomyelitída, známa aj ako chronický únavový syndróm spojený s bolesťou svalov a zápalom mozgu a miechy.
Trápili ju aj ďalšie ťažkosti a jej stav sa neustále zhoršoval. Napokon na sociálnej sieti informovala, že plánuje podstúpiť asistovanú samovraždu. „Moje telo je príliš slabé, aby bojovalo s chorobou a ja už nemám viac síl, preto som urobila rozhodnutie ukončiť môj život vo Švajčiarsku,” uviedla umelkyňa. „Nie je iná možnosť, ako ukončiť moje trápenie než rozhodnutie, ktoré som urobila,” dodala v závere svojho príspevku.
V súvislosti s Kataríninou smrťou sa okamžite začali používať pojmy asistovaná samovražda a eutanázia. Ide však o dve odlišné veci.
Eutanázia je usmrtenie na žiadosť pacienta, keď mu smrtiacu látku aplikuje lekár. Pri asistovanej samovražde je konečný akt na samotnom pacientovi, on sám si musí podať látku, ktorá spôsobí jeho smrť. Asistent pomáha len s plánovaním, zaobstaraním potrebných látok a ich "nachystaním". Ak človek nie je napríklad schopný vypiť smrtiaci kokteil, dostane infúziu a on sám si ju potom spustí.
Ako to prebieha:
„Najprv jeden z našich lekárskych špecialistov zhodnotí jeho stav, a či spĺňa kritériá na asistovanú samovraždu. Pacient musí trpieť závažnou medicínskou diagnózou alebo byť v terminálnom štádiu ochorenia,” povedal minulý rok pre magazín Vice vedúci jednej švajčiarskej kliniky, ktorá takéto služby poskytuje.
„Ak pacient spĺňa podmienky, vyberieme dátum. V deň zákroku sa pacienta hneď ráno ešte raz opýtame, či je stále rozhodnutý podstúpiť asistovanú samovraždu. Ak si to rozmyslí, zastavíme celý proces. Našou prácou je nakoniec pomáhať ľuďom, a nie nútiť ich,” dodal Jean-Jacques Bise.
Pacienti následne dostanú lieky proti vracaniu, aby sa telo horkej smrtiacej látky reflexne nezbavilo. Po požití vraj prichádza zívanie a spánok. „Po asi dvadsiatich minútach ho lekár môže vyhlásiť za mŕtveho. Potom kontaktujeme políciu a pohrebnú službu,” uviedol Bise.
Spomínaný magazín sa zaujímal aj o to, či pacienti rozhodnutí umrieť vyslovujú aj nejaké posledné slová. „Povedal by som, že najčastejšie počujeme „konečne“. Garantujem vám, že po toľkom utrpení už život nie je tým, čím býval. Pre týchto ľudí je smrť často úľavou, cítia sa oslobodene,” tvrdí človek, ktorý sa rozhodol pomáhať ľuďom s dôstojným odchodom na druhý svet po tom, čo bol svedkom rôznych úmrtí vo vlastnej rodine.
