Už odmalička som vždy chcela mať v byte, vo svojej izbe, malého psíka. Mamička na to vždy reagovala rovnakou vetou:" My v byte NIKDY psa nebudeme mať."
Po tejto vete som vždy zosmutnela. Roky plynuli a ako sa hovorí: " NIKDY NEHOVOR NIKDY ". A zrazu prišiel ten môj najšťastnejší deň, keď som v ruke držala svojho vytúženého psíka.
Je to Yorkshire, sučka, menom YOKO ONO MONJORK. Yoko je milá a verná kamarátka, s ňou sa nikdy necítim sama, pretože vyvádza rôzne nezbedy. Keď bola maličká, vždy si rada brúsila zúbky. Nevyberala si, raz to boli nohy stola alebo stoličky, inokedy to boli káble od vysávača, televízora či nočnej lampy.
Stala sa z nej veľká šibalka, ktorá v nečakanej chvíli mi počas obeda uchmatla zo stola krajíček chlebíka, a tak s ním behala po byte rýchlosťou asi 120 km/h, že sme ju s maminou nevedeli chytiť. Keď sa už so svojím úlovkom usalašila na posteli, vrčala, keď sme sa k nej priblížili. Keď dojedla, milo sa na mňa usmiala a v tej chvíli som na všetku zlosť zabudla.
Celá naša rodina si ju nesmierne obľúbila, stala sa miláčikom rodiny. Na záver by som chcela odkázať všetkým deťom: Ak túžite aj vy po domácom miláčikovi, buďte trpezliví a nezabudnite, že NIKDY NIE JE NESKORO!!!
