PRAHA - Veľmi talentovaná, cieľavedomá a svojrázna prvorepubliková herečka chcela byť len herečkou a hrať. Obrad bez manžela, klamstvo, väzenie, odlúčenie od syna - to bol ťažký osud skvelej herečky.
Jiřina Štěpničková na prvý pohľad nepatrí medzi notoricky známe filmové hviezdy z doby prvej republiky, akými boli Nataša Gollová, Adina Mandlová alebo Lída Baarová. Hrala po boku hviezd ako Oldřich Nový, Vlasta Burian alebo Hugo Haas v divadle i vo filme. Jej životný osud sa stal námetom na film i komiks.
Pokiaľ ide o herecké vlohy, prejavovali sa u nej už v detstve a v rámci školského predstavenia prvýkrát vystúpila na javisko keď mala trinásť rokov. Štěpničková pôvodne do hry nebola obsadená, jej spolužiačka ochorela, a tak dostala jej rolu. „Bivoja som sa cez noc naučila. Kvôli horám a lyžiam. A stalo sa niečo, čo obrátilo celý môj život naruby,“ zverila sa pred rokmi, ako sa dostala i na lyžovačku do hôr.
Keď však chcela odísť študovať na konzervatórium, otec bol proti. Na prijímacie skúšky tak odišla Jiřina iba so súhlasom mamy, otec o tom nevedel a domnieval sa, že chodí na obchodnú akadémiu. Počas štúdia príležitostne hrala v Národnom divadle a vystupovala taktiež v Osvobozeném divadle. Jej talent si všimol Miloš Nedbal. V šestnástich začala vystupovať pred divákmi a získala i svoju prvú filmovú ponuku. Kritikov okamžite nadchla a začalo sa o nej písať, na čo ju otec vyhodil z domu. Po čase sa však zmierili a bol jej veľkým fanúšikom.
Štěpničková sa začala presadzovať aj vo filmoch. Debutovala v roku 1931 v úlohe Anči vo filme režiséra E. A. Longena, Miláček pluku a úlohou krajčírky Emilky vo filme Muži v offsidu. A v roku 1933 prišla jej životná úloha v tragickej dráme Maryša, a skvele stvárnila i úlohu Viktorky v Babičke. Je dôležité spomenúť, že nikdy žiadny nemecký protektorátny film nenatočila a keď sa k tomu schyľovalo, radšej si nechala operovať zdravý členok.
