USA - Gregory Peck bol vysoký, pekný, s hlbokým a zvučným hlasom, stvárňoval westernových hrdinov, nežných milovníkov ale bol i herec vážnych a charakterových úloh. Stelesňoval dokonalý ideál. Mal kúzlo osobnosti, inteligenciu a priateľskú povahu.
Eldred Gregory Peck sa narodil 5. apríla 1916 v kalifornskom mestečku La Jolla. Jeho rodičia, Bernice "Bunny" Mae a Gregory Pearl Peck, boli írskeho pôvodu. Otec bol chemik a lekárnik. Rozišli sa však, keď mal Gregory tri roky a rozviedli sa o niekoľko rokov neskôr. Obaja rodičia neprejavili o jedináčika záujem a Gregoryho sa ujala nábožensky založená babička.
Jeho prvá detská túžba stať sa námorníkom bola nahradená víziou pôsobiť ako lekár. Keď mal 10 rokov, začal navštevovať St John's Military Academy a taktiež začal tráviť čas spoznávaním svojho otca, keďže jeho babičke v tomto období diagnostikovali rakovinu žalúdka. V rozhovore pre Irish America Peck o smrti svojej babičky povedal: „V noci som počul to najstrašnejšie stonanie. Ráno som jej čítal noviny, takže si presne pamätám, ako vyzerala, ale čo sa týka jej charakteru, pamätám si silu a takmer stoický spôsob umierania, až na to stonanie, ktoré počujem dodnes.“
Ako športovec v štrnástich rokoch vynikal vo veslovaní, hral tenis a šermoval. Absolvoval strednú školu v San Diegu a vojenskú akadémiu v Los Angeles. Ďalej potom študoval lekársku prípravku a dejiny literatúry na University of California v Berkeley. Účinkoval v študentskom divadelnom krúžku a keď v roku 1939 získal štipendium, tak predčasne prerušil štúdium medicíny na univerzite v Berkeley a odišiel vlakom do New Yorku s poslednými 160 dolármi. Jeho úmyslom bolo venovať sa herectvu profesionálne. Dva roky navštevoval herecké kurzy Sanforda Meisnera na newyorskej Neighborhood Playhouse.
Na začiatku svojej kariéry Peck navštevoval hodiny javiskového pohybu a počas jedného strečingového cvičenia sa lektorka oprela kolenom o jeho chrbát a zatlačila. Nasledujúce ráno nebol schopný chodiť a neskôr podrobne opísal rozsah svojich zranení v rozhovore pre Irish America. „Mal som prasknutú platničku v krížoch. Škola ma poslala k špecialistovi ortopédovi, ktorý ma navliekol do staromódneho pláteného popruhu, ktorý som nosil dva-tri roky, a postupne sa tento stav začal sám upravovať, hoci viac a menej ma trápil celý život,“ vysvetlil.
Ďalším filmom Gregory Peck dokázal, že hoci v jeho tvorbe prevažujú postavy sympatických hrdinov, nevyhýba sa ani postavám temnejších charakterov, z ktorých vyniká najmä čudácky námorný kapitán Achab vo filmovej adaptácii dobrodružného románu Biela veľryba (Moby Dick, 1956). Po štyroch nomináciách na Oscara za úlohy vo filmoch Kľúče od kráľovstva, Dieťa divočiny, Džentlmenská dohoda, Priamo nad hlavou, mu bol v roku 1962 konečne udelený Oscar za úlohu Atticusa Fincha vo filme Ako zabiť vtáčika.
Jeho prvou ženou sa stala už v roku 1942 fínska imigrantka Greta Kukkonen, ktorá svojho manžela podporovala i finančne - umývala niekedy v kuchyni riad, aby mohol hrať. Neskôr sa stala modelkou a všetky zarobené peniaze dávala Gregorymu na jeho herecké hodiny. S Gretou mal Peck troch synov - Jonathana, Stephena a Careyho Paula. Táto idylka sa rozplynula, keď sa ešte počas manželstva zamiloval. Okúzlila ho herečka Ingrid Bergman. V rozhovore pre časopis People sa zveril: „Jediné, čo môžem povedať je, že som ju skutočne miloval, a myslím, že tu by som sa mal zastaviť… Bol som mladý. Ona bola mladá. Týždne sme sa venovali blízkej a intenzívnej práci. Zamilovali sme sa do seba. Bolo to krásne, ja som stratil hlavu i srdce. Ingrid tiež. Skončilo to slzami na obidvoch stranách…“ hovoril Gregory i po mnohých rokoch.
Greta požiadala o rozvod v roku 1955. To už ale Peck mal inú - a nebola to Ingrid Bergman… Véronique Passani bola reportérka, ktorá s hercom robila rozhovor v Taliansku, kde natáčal Prázdniny v Ríme. Vzali sa na Silvestra roku 1955. S Véronique zostal až do svojej smrti a mali spolu dve deti - Anthonyho a dcéru Ceciliu. I keď sa zdalo, že má Peck všetko a život má krásne nalinajkovaný, prišla veľká rana. Jeho najstarší syn Jonathan sa v roku 1975 vo svojom dome zastrelil.
Gregory starol s gráciou, uznal, že už nemôže hrať, stiahol sa z verejného života a vždy usmievavý a milý herec sa objavoval už len na odovzdávaní rôznych vyznamenaní. „A tiež stále niečo odhaľujem. Sochy, busty, strihám pásky,“ smial sa v roku 2000 pri vernisáži neznámeho sochára. Dobre si pamätal svoje hladové začiatky!
Gregory Peck zomrel 12. júna 2003 v spánku na bronchopneumoniu vo veku 87 rokov vo svojom dome v Los Angeles. Bol to koniec jednej éry. Jeho hovorca informoval o okolnostiach jeho smrti, ktoré boli opísané v jeho nekrológu v The Telegraph: „Jeho manželka Véronique bola s ním, držala ho za ruku a on práve šiel spať. Bol starší a krehkejší. V skutočnosti nebol chorý. Len tak nejako zomrel na starobu.“ S jeho smrťou však prišiel koniec starého Hollywoodu.
Peck bol obdivovaný nielen za svoje herecké schopnosti a výber filmových úloh, ale aj za svoju humanitárnu činnosť. Raz povedal: „Nie som dobrodruh. Uvádzalo ma do rozpakov, keď som bol klasifikovaný ako humanitárny pracovník. Jednoducho sa zúčastňujem aktivít, ktorým verím.“ Svoje spomienky a skúsenosti zhrnul do autobiografickej knihy An Actor's Life (1978, Hercov život). V roku 2023 dala jeho rodina niektoré z jeho osobných vecí do aukcie – vrátane scenára k filmu „To Kill a Mockingbird“.
