BRATISLAVA - Juraj Slezáček síce pred svojou smrťou bojoval s ťažkou chorobou, no v deň, keď sa vybral na pohárik, by nikto nečakal, že sa už domov nevráti.
Juraj Slezáček sa narodil 14. januára 1943 vo Zvolene. Keď mal šesť rokov, presťahovali sa s rodičmi do Piešťan, kde jeho mama učila v hudobnej škole a otec pracoval ako podnikový právnik. Štúdium herectva absolvoval Juraj Slezáček na bratislavskej VŠMU v roku 1964, medzi jeho spolužiakmi v ročníku boli napríklad Michal Dočolomanský, Martin Huba či Ľubomír Gregor.
Mama z neho chcela mať skôr lekára alebo právnika, výber tejto školy však bola skôr z núdze cnosť, i keď jeho talent bol nepopierateľný. „S prihliadnutím na antisocialisticky naladené rodinné zázemie čosi ako krízové riešenie,“ spomína Slezáček vo svojej knihe Ako sa stať celebritou, ktorá bola uvedená do života v decembri 2015. S nadhľadom a iróniou v nej opísal svoj život, ktorý bol plný zábavných a kurióznych príhod. Neobišiel ani tému svojho vážneho ochorenia. „Musím uznať, že rakovina ma zaskočila. Ťažko povedať, čo by sa stalo, keby… Keby na tú chorobu neprišli. Zrejme by som bol šťastnejší a spokojnejší, keby som sa to nedozvedel. Vlastne na ňu prišli náhodne. Mal som problémy s paradentózou, chcel som iba nové zuby – a mám toto.“
Za Slezáčkove zdravotné problémy mohla aj záľuba v cigaretách. Začiatkom roka 2013 podstúpil obľúbený herec operáciu ciev. Avšak v lete 2014 sa objavila vážnejšia diagnóza - nádor v ústach. Herec bojoval s rakovinou dva roky, no neporazil ju. V auguste 2016 sa, ako zvyčajne, vybral na posedenie do svojej obľúbenej vinárne. Tam si dal dve deci vínka, zaplatil účet a čakal na manželku, ktorá ho mala vyzdvihnúť. Bohužiaľ, v čase, keď Jela Slezáčková dorazila, jej muž už svoj boj o život prehral.
Osudným sa mu stal august, ktorého sa obával už od roku 2013, keď umelecká obec smútila za Jozefom Adamovičom, Jozefom Bednárikom a Vierou Strniskovou. „Začínam byť trošku poverčivý, začínam nemať rád august,” skonštatoval vtedy herec, ktorý opustil tento svet 5. augusta 2016 v Piešťanoch vo veku 73 rokov.
Na sklonku života sa však nezmazateľne zapísal do povedomia divákov úlohou sympatického, i keď sarkastického profesora Emila Blichára v televíznom seriáli Panelák, ktorého súčasťou bol sedem rokov. Obľúbená seriálová dvojica s Božidarou Turzonovovou sa však nerodila ľahko. Keď mu jeho bývalý študent Andy Kraus ponúkol rolu v seriáli, musel podstúpiť kasting, čo mu vôbec nebolo po vôli. „V duchu som sa rozžeravil dočervena: ,Choďte niekam aj s vaším konkurzom. Ja som v divadle päťdesiat rokov, a vy ma teraz chcete skúšať!“ napísal vo svojej knihe. Našťastie sa kastingu zúčastnil a už v dôchodkovom veku stvárnil jednu zo svojich najpopulárnejších postáv.
V roku 1985 získal Juraj Slezáček titul zaslúžilý umelec. V januári 2003 dostal Cenu ministra kultúry SR a 1. júna 2004 mu prezident SR udelil ocenenie Kríž prezidenta SR II. stupňa za významné zásluhy o rozvoj slovenského divadelníctva a filmového umenia. V roku 2008 sa stal čestným občanom Piešťan.
A zaslúžene. Juraj Slezáček stvárnil množstvo divadelných, filmových i televíznych postáv, venoval sa aj dabingu. Účinkoval vo filmoch ako Kocúrkovo (1971), Kým kohút nezaspieva (1972), Na skle maľované (1980), Fénix (1981), Tiene v raji (1986), Heloisa (1994) či Orbis Pictus (1997). V roku 1975 si zahral jedného z hlavných protagonistov v komediálnom seriáli Tridsaťdeväť stupňov v tieni. Okrem toho v rokoch 1979 až 1990 viedol Činohru SND a neskôr bol aj riaditeľom SND. Venoval sa tiež pedagogickej činnosti, učil na VŠMU a 6 rokov bol dekanom Divadelnej fakulty VŠMU.
