BRATISLAVA - Karol Machata patrí medzi najvýznamnejších predstaviteľov slovenského herectva povojnovej generácie. Jeho úspech však poznačila osobná tragédia.
Karol Machata sa narodil 13. januára 1928 do robotníckej rodiny v Malackách. Už ako dvanásťročný začínal v rozhlase a venoval sa ochotníckemu divadlu. Napokon dal prednosť pred ekonómiou práve divadlu. V roku 1951 vyštudoval herectvo na Štátnom konzervatóriu v Bratislave a v rokoch 1952-1953 pôsobil v Armádnom divadle v Martine. Ďalších 45 rokov až do roku 1998 bol potom nepretržite členom Činohry SND v Bratislave.
Už v Martine zaujal v inscenácii Sládkovičovej Maríny (1948), v Atentáte (1949), či v Shakespearovom Hamletovi (1950). Jeho titulné postavy Geľa Sebechlebského (1952) a Jánošíka (1953) zožali aj napriek jeho mladému veku prenikavý úspech.
Machata bol veľmi všestranný, vytvoril širokú škálu dramatických postáv, dokázal stvárniť neochvejných hrdinov, ale vynikal aj v komediálnych či lyrických polohách. Vo filme debutoval postavou slovenského letca v českom filme Vítezná křídla 1950 a odvtedy patril medzi najobsadzovanejších filmových a televíznych hercov. Posledným bola rozprávka Nebojsa v roku 1988.
Hral v desiatkach slovenských filmov, ktoré patria do zlatého fondu slovenskej kinematografie: Zemianska česť, Dáždnik svätého Petra, Prerušená pieseň, Pieseň o sivom holubovi, Polnočná omša, Zločin slečny Bacilpýšky, Hriech Kataríny Padychovej, Skrytý prameň, Červené víno, Soľ nad zlato, či Geľo Sebechlebský a mnohé ďalšie.
Srdce Karola Machatu patrilo jeho manželke Marianne, učiteľke klavíra, dlhých 58 rokov. „S Mariannou sme spolu chodili päť rokov a na Silvestra v roku 1950 sme sa zobrali. O desať mesiacov sa nám narodil syn Marián. Dostal meno po mame,“ spomínal maestro Machata pre Nový čas. Ako uviedol týždenník Život, podľa názoru mnohých známych, rodiny, kolegov boli ukážkovým párom. „Oni neboli manželským párom, ktorý by si potreboval svoju lásku verejne prejavovať. Oni svoj vzťah žili, boli ako jedno telo a jedna duša a všetkým, ktorí to mali možnosť vídať, to bolo okamžite jasné,“ opísal ich vzťah herec Martin Huba.
Obidvoch však veľmi silne zasiahla smrť mladšieho syna, kameramana Stacha (†45). Ten zomrel v roku 2000 na pľúcnu embóliu a z tejto tragédie sa rodičia nikdy nespamätali. „Bola to pre nás strašná rana. Manželka z toho žiaľu ochorela a ja som potom z divadla odišiel,“ spomínal herec na ťažké časy. Manželka deväť rokov bojovala so zdravotnými problémami, podlomenou psychikou a napokon stratila aj zrak. Po smrti Marianny († 81) býval chvíľu sám, no neskôr predal dom na Slavíne a presťahoval sa k mladšiemu synovi Mariánovi do Modry. Tam býval od roku 2015 a 3. mája 2016 vo veku 88 rokov zomrel.
Ešte rok pred hercovou smrťou jeho blízki tvrdili, že umelec je na tom zdravotne dobre. „A skutočne to tak aj bolo. Zomrel po dlhšej ťažkej chorobe, ale rodina si neželá, aby to bolo bližšie špecifikované. Nebola to ale žiadna zákerná choroba,“ zistili sme vtedy v SND. Zdravotný stav Machatu sa tak zjavne zhoršil len v priebehu niekoľkých mesiacov. „Je to veľmi smutné, veľmi zlé. My sme asi pred 14 dňami boli s pánom farárom a vtedy nám už povedal, že je to s Karolom veľmi zlé. Dokonca, že ho už tak celkom ani nepoznal,“ povedal v roku 2016 pre Topky.sk umelcov dlhoročný kolega Oldo Hlaváček. Údajne ho však trápilo srdce a mal mať aj urologické problémy.
Za svoje herecké umenie získal množstvo cien, medzi inými Poctu ministerstva kultúry SR udelenú k jeho sedemdesiatym narodeninám. V roku 1967 získal titul zaslúžilý umelec a v roku 1979 národný umelec. Prezident SR Rudolf Schuster odovzdal 1. januára 2003 Karolovi Machatovi štátne vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy za významné zásluhy v oblasti, divadelnej, filmovej a rozhlasovej tvorby. V roku 2005 si prevzal cenu Tatrabanky za umenie a v roku 2008 získal cenu OTO a bol uvedený do Siene slávy.
