Movember už dávno nie je len o fúzoch. Je o mužoch, ktorí si priznajú, že nie sú nesmrteľní – ani po fyzickej, ani po psychickej stránke. Jedným z nich je aj Pavol, ktorý prekonal rakovinu semenníkov a popri náročnej liečbe pochopil, že o jeho zdraví nerozhoduje len skalpel a chemoterapia, ale aj to, ako sa nastaví v hlave. „Iná možnosť pre mňa ani neexistovala,“ hovorí o svojom rozhodnutí postaviť sa ochoreniu s pokojom, odhodlaním a vedomou starostlivosťou o svoju psychiku.
Jeho príbeh dopĺňa psychológ Richard Bodnár z trebišovskej nemocnice. Denne vidí, čo s mužmi robí tlak, ktorý na seba nakladajú, aj to, ako veľmi dokáže pomôcť včasná návšteva odborníka. V čase, keď Movember pripomína dôležitosť prevencie rakoviny semenníkov a prostaty, obaja posielajú mužom rovnaký odkaz: neignorujte svoje telo, neignorujte svoju psychiku a nehanbite sa požiadať o pomoc.
Na liečbu sa pozeral cez inú optiku
Pavlov príbeh sa začal náhodou. Po otužovaní v jazere pociťoval bolesti semenníka. V domnení, že prechladol, zašiel k urológovi. Na vyšetrení si však vypočul vetu, na ktorú nie je pripravený azda nikto: „s najväčšou pravdepodobnosťou máte rakovinu a semenník bude musieť ísť preč.“ Mnohých by taká správa zlomila. Pavla podľa jeho slov zastihla v najlepšej možnej životnej forme.
„Bol som mentálne veľmi silný. Najviac ma desila predstava, ako vydržím ležať týždne na lôžku bez pohybu,“ hovorí. Tri cykly chemoterapie, k tomu ďalšia operácia. Plán krátkej liečby sa natiahol, no Pavol si v hlave nastavil inú optiku, ako by možno niekto čakal. „Možno to znie zvláštne, ale vždy, keď som išiel na chemoterapiu, nastavil som sa tak, že si idem vlastne oddýchnuť. Telo mi hovorilo, že mám spomaliť. Hlboká meditácia, dychové cvičenia, hudba, stacionárny bicykel a videokurzy psychológie, to boli moje piliere,“ opisuje.
Starostlivosť o psychiku je preňho samozrejmosťou, nie bonusom navyše
„Pre mňa je starostlivosť o mentálne zdravie rovnako podstatná, ako napríklad pravidelné čistenie zubov,“ opisuje. Základ psychického zdravia muža vidí v sebavedomí, ktoré stojí na dobrých základoch – pravidelný pohyb, kvalitná strava, pobyt v prírode. „Životná energia je vtedy maximalizovaná a je z čoho čerpať.“
Rozprávanie o pocitoch? Pre mnohých mužov stále citlivá téma. Pavol to vidí inak: „Vnímam to ako najautentickejšiu a najhlbšiu formu slovnej komunikácie. O čom inom by malo mať zmysel sa rozprávať, ak nie o tom, čo prežívame v tak neuveriteľne komplexnej veci, akou je ľudský život?“ Priznáva, že aj on niekedy cíti vnútorný odpor hovoriť o vlastných pocitoch, vedome ho však ignoruje, lebo vie, že nedáva zmysel.
Hanba a strach sú pritom často to, čo bráni mužom požiadať o pomoc, či už ide o urológa, onkológa, psychológa, psychiatra, alebo akéhokoľvek odborníka. Pavol opisuje veľmi konkrétny zlom:
„Pred chorobou som si nevedel predstaviť, že budem pred lekármi nahý, že mi niekto iný bude utierať zadok alebo ma sprchovať. Všetko z toho som zažil. A vďaka neskutočnej profesionalite a empatii zdravotníkov som prestal cítiť hanbu aj úzkosť prakticky okamžite.“
Jeho odkaz mužom je jasný. „Ako spoločnosť vnímame mužskosť príliš jednostranne. Zameriavame sa na tú tvrdú stránku, ktorá môže byť často známkou niečoho nezvládnutého v živote. Skutočná sila vyzerá v mojich očiach úplne inak. Skutočná sila je priznať si, že niečo nezvládam, požiadať o pomoc, keď ju potrebujem a postarať sa o svoje telo a hlavu, aby sme mohli pomáhať ostatným.“
Muži a psychické zdravie: čísla, ktoré sa nedajú ignorovať
Psychológ Richard Bodnár pripomína, že hoci muži bývajú stále viac otvorení téme duševného zdravia, často prichádzajú neskoro.
„Žiaľ, mnohí muži svoje problémy potláčajú až do bodu, keď už nevládzu a odbornú pomoc vyhľadajú až na pokraji psychického zrútenia,“ hovorí. A práve vtedy sa často zbúra mýtus o psychiatrii ako o strašidelnom mieste, kde sú „šialení“ ľudia. „Psychiatria je paradoxne bezpečné prostredie, kde sa ľudia dávajú prostredníctvom individuálnych a skupinových intervencií dokopy, aby zvládali šialenstvo vonku,“ uvádza Bodnár.
Ani depresia u mužov nemusí byť viditeľná jednoznačne. „U mužov sa prejavy depresie nemusia prejaviť smútkom či útlmom. Príznakmi môže byť to, že bývajú nervóznejší, podráždenejší, nahnevajú ich drobnosti,“ opisuje Bodnár. „Symptómy môžu prichádzať roky a plazivo, až si zrazu uvedomí, že sa poriadne nezasmial štyri roky, že vstáva unavený, že sa nevie tešiť,“ dodáva.
Čísla sú pritom neúprosné: celosvetovo približne 70 % dokonaných samovrážd tvoria muži, na Slovensku je to dokonca 80–85 % mužov
Stres, tlak a mýtus superhrdinu
K vysokým číslam samovrážd u mužov prispieva aj tlak – spoločenský, aj ten, ktorý si muži vytvárajú sami. Očakávania typu „musím zarobiť“, „musím zabezpečiť rodinu“, „musím všetko zvládnuť“ sú pre mnohých každodenným batohom, ktorý je časom jednoducho príliš ťažký. „Naložiť si na chrbát nemožných 110 % nie je hrdinstvo,“ hovorí psychológ. Skutočné hrdinstvo vidí v schopnosti zvládať životné situácie s nadhľadom, priznať si zlyhanie a znovu sa postaviť na nohy.
Prevencia stresu nie je o jeho úplnom odstránení, to v dnešnom svete ani nie je reálne. Je o schopnosti všímať si, ako sa máme, rozprávať sa s partnerom a blízkymi, dopriať si chvíľu pre seba a venovať sa aktivitám, ktoré nás bavia a pritom prirodzene zamestnajú telo aj hlavu. Ideálne sú to činnosti, ktoré spájajú fyzickú aktivitu, sústredenie a viditeľný výsledok. Práve táto kombinácia dáva mozgu pocit zmyslu a odmeny. Môže to byť šport, lezenie, práca v záhrade, varenie či akákoľvek tvorba.
Nastavenie mysle nie je „len detail“
Pri závažných ochoreniach, ako sú napríklad aj rakovina semenníkov či prostaty, zohráva psychika mimoriadne dôležitú rolu. Psychológ Bodnár pripomína, že to nie je o slepom pozitívnom myslení, ale o nastavení, ktoré človeka drží aktívne zapojeného v procese liečby. „Výskumy ukazujú, že pozitívne naladení pacienti majú efektívnejšiu liečbu. Nejde o magické myslenie typu ‚vesmír ma vylieči‘, ale o to, že je človek odhodlaný spolupracovať, dodržiava odporúčania a stará sa o seba,“ vysvetľuje.
Rozdiel medzi vetou „Ja to nezvládnem, nemá to zmysel“ a vetou „Je to ťažké, ale spravím všetko, čo môžem“ je podľa neho obrovský. Prvá vedie k rezignácii, izolácii a často až k úniku k alkoholu či iným látkam. Druhá k aktívnej spolupráci, k hľadaniu podpory a k nižšiemu stresu. A práve stres je tichý zabijak, ktorý ničí psychiku aj telo. Realistický, pozitívnejší prístup ho dokáže znižovať, a tým priamo podporovať proces liečby. Aj preto je pri onkologických pacientoch úplne prirodzená spolupráca s psychológmi či psychiatrami.
Keď sila nespočíva v mlčaní
Pavlovo rozprávanie aj skúsenosti psychológa Bodnára sa stretávajú v jednom bode: muži si často zamieňajú silu s mlčaním a tvrdosťou. Tento obraz však podľa nich nepomáha, skôr ničí. Skutočná sila sa ukazuje tam, kde je človek schopný postarať sa o svoje telo aj hlavu, priznať si, že potrebuje pomoc, a urobiť pre svoje zdravie to najlepšie, čo môže. Pre seba. A pre tých, ktorí vás milujú.
- reklamná správa -
