Z médií poznáme fotografie usmievavých afrických detí v pestrofarebných tričkách i tie bez úsmevu, často s nafúknutým bruškom, v blate a neporiadku ako uprostred „ničoho“. Cítime slnko na tvári, horúčavu a prach a možno i mierne pohnutie – no to, čo k nám nedolieha, je reálny nedostatok a chudoba s množstvom dôsledkov, ktoré spôsobuje. Odopretie vzdelania, zdravotnej starostlivosti a obyčajného detstva sú ťažkosti, v porovnaní s ktorými sú naše starosti malicherné.
Nerovné podmienky pre všetkých
Deti z chudobných rodín ugandského vidieka sú kvôli prežitiu nútené pracovať na poli, starať sa o súrodencov alebo o chorých rodičov. Nezriedka sa stávajú opustenými sirotami a polosirotami. V prípade nákazy HIV vírusom sú už odmala odstrkované a kvôli nesprávnej výžive a nedostupnosti liekov trpia zdravotnými problémami. Pretože je vzdelanie pre ne nedostupné, v dospelosti si často nevedia nájsť uplatnenie a zdroj obživy.
Podobných príbehov je veľa, no vďaka pomoci z ich množstva ubúda. Svoj podiel na tom má i Slovenská katolícka charita (SKCH) a kampaň Pôstnej krabičky. Tvárou už deviateho ročníka je ugandský chlapček Emmanuel.
Na každom dieťati záleží
Emmanuel navštevuje škôlku v charitnom centre neďaleko mesta Adjumani. Otec mu zomrel a matka ho opustila. Spolu s ďalšími piatimi deťmi ho vychováva teta, ktorá pracuje ako učiteľka na strednej škole. Aby deti zabezpečila, okrem trvalého zamestnania chodieva cez víkendy pracovať na pole. Emmanuel vie, že ich život je ťažký, preto sa snaží pomáhať. Keď bude veľký, chce byť inžinierom a skladať autá, no dnes sa len hráva s kolesami. Kotúľanie pneumatík je totiž v Ugande jednou z obľúbených detských hier.
Slovenská katolícka charita poskytuje starostlivosť stovkám detí z najchudobnejších rodín subsaharskej Afriky s podobným príbehom. Len vďaka príspevkom od slovenských darcov spravuje Centrum Nepoškvrneného srdca Panny Márie v Ugande a Kultúrne centrum sv. Vincenta Palotti v Rwande. Deti, ktoré centrá navštevujú, získavajú zdravotnú starostlivosť, prístrešie, základné hygienické návyky, stravu a vzdelanie.
Namierené na Ugandu
Sever Ugandy hraničiaci s Južným Sudánom je postihnutý chudobou miestnych a rozšírením vírusu HIV a AIDS. Centrum Nepoškvrneného srdca Panny Márie sa preto stará o HIV pozitívne deti alebo siroty, ktorým vírus vzal rodičov a odkázal ich samé na seba.
„V Ugande nejestvujú detské domovy. Keď dieťa osirie, kmeňová rada určí opatrovníka spomedzi vzdialených príbuzných alebo susedov.“ Nie vždy je však možné zaplatiť školné všetkým deťom, preto pestúni napokon uprednostnia vlastné deti a deti bez ochorenia. Choré deti sú marginalizované a často už od narodenia považované za menejcenné.
Ak dieťa školu navštevuje, musí sa vysporiadať s ďalšími výzvami, ktoré slovenské deti nepoznajú. Deti v Ugande a Rwande chodia do školy pešo aj niekoľko kilometrov. Jednu triedu navštevuje až 60 či 100 žiakov, preto sa mnohým neujde miesto za lavicou, ba dokonca ani v triede. Písať si poznámky nie je teda vôbec jednoduché.
Ak žiakom chýbajú pomôcky, zošity, učebnice a ceruzky, sú odkázané len na to, čo si pamätajú z hodiny. A hoci je školská dochádzka povinná až od základnej školy, práve v škôlke sa vyučuje abeceda a anglický jazyk. Na základných školách sa s týmito znalosťami už počíta. Veľa rodičov si škôlku ale nemôže dovoliť, preto ich deti už od prvého stupňa na základných školách zaostávajú.
Ugandské deti zaradené do projektu navštevujú škôlku priamo v centre alebo základné a vyššie školy v okolí. Vo voľnom čase sa im venujú vychovávatelia a dobrovoľníci zo Slovenska, pomáhajú im s úlohami a zapájajú ich do hier. Školské poplatky za tieto deti nie sú zadarmo, no sú výrazne znížené, aby ich rodičia neprichádzali o zodpovednosť za výchovu detí. Podobné, no o niečo mladšie centrum funguje v Rwande.
Šanca na lepší život
Podpora, ktorú deti v centrách dostávajú, je šancou na plnohodnotný život. Pomoc charitných centier je dlhodobá, dieťa sprevádza a motivuje už od jeho detstva po obdobie, kedy sa postaví na vlastné nohy. Vďaka zapojeniu miestnej komunity a lokálnych organizácií je dostatočne adresná a nastavená na individuálne potreby každého dieťaťa. Navracia deťom nárok na bezstarostné detstvo, ktoré je v našich končinách samozrejmé, no im odopreté kvôli chudobe a chorobe, ktorou trpia už odmala.
Naše málo môže byť pre iných bohatstvom
Zbierka Slovenskej katolíckej charity dáva možnosť využiť obdobie pôstu na pomoc blížnym. V pôste sa veriaci už tradične zriekajú niektorých druhov jedál a častejšie navštevujú kostoly, aby si pripomenuli utrpenie Ježiša počas krížovej cesty. No obdobie jari nie je špecifické len pre kresťanov. Mnohí prežívajú jej príchod prípravou na leto, novými začiatkami a usporiadaním priorít. Sme dôslednejší v strave a cvičení a nezriedka sa i ľahšie zriekame radostí, ktoré sme si ešte v zime nevedeli odoprieť.
„Nemusíme byť preto veriacimi, aby sme pomohli. Prostriedky, ktoré ušetríme, môžeme venovať na dobro druhých a použiť ich tam, kde to reálne pomôže.“
Už za 10 € darujeme teplý obed dvadsiatim deťom v Ugande a za 20 € uniformu pre škôlkara v Rwande.
Kampaň Pôstnej krabičky prebieha celoročne, len v období pôstu je umocnená samotnou krabičkou v úlohe pokladničky. Krabičku dostanete vo farnostiach po celom Slovensku, alebo môžete kontaktovať postnakrabicka@charita.sk a požiadať o jej zaslanie. Viac informácií o kampani a deťoch, ktorým kampaň pomáha, nájdete na stránke www.charita.sk/postnakrabicka/.
- Reklamná správa -
