Hoci má Soňa Vancáková sama veľkú rodinu, so srdcom na dlani sa neúnavne stará o mnohé iné rodiny, ktoré sa ocitli v ťažkých chvíľach. V Košiciach založila občianske združenie Maják nádeje, v ktorom spolu s dobrovoľníkmiuž deväť rokov pomáha rodinám prekonávať tvrdé rany osudu. Hrdinky a hrdinov, ktorí bez ohľadu na hranice spolupracujú s cieľom chrániť slabších,podporuje aj Európska únia v rámci projektu EU Protects – EÚ Spoločne chránime. Soňa má medzi takýmito hrdinami čestné miesto.
Pomáhate ľuďom riešiť problémy, na ktoré je ťažké čo i len pomyslieť. Čo vám vnuklo myšlienku založiť občianske združenie venujúce sa pomoci rodinám v núdzi?
Počas štúdia sociálnej práce sa okolo mňa sústreďovali rodiny, ktoré sa nachádzali v rôznych ťažkostiach. K niektorým som sa dostala cez e-maily, niektoré som stretla na ulici. Akýmsi zlomom bola rodina piatich sirôt, ktorým zomreli obaja rodičia vo veľmi mladom veku. Pre túto rodinu sme hľadali pomoc v rámci celého Slovenska, aby dokázala fungovať.Vtedy som videla, že ľudia sú veľmi ochotní pomáhať, keď vidia, komu pomáhajú. To bol taký impulz, kedy sme sa spolu s ďalšími spolužiakmi rozhodli, že založíme Maják nádeje.
Už vtedy ste mali predstavu, akou formou budete rodinám pomáhať?
Na začiatku sme si mysleli, že rodinám v núdzi budeme pomáhať iba finančne. Rodiny však rýchlo pribúdali a uvedomili sme si, že takýto pasívny prístup nie je tá správna cesta, a že s rodinami treba pracovať. Postupom času pribúdali nové oblasti pomoci a aktivity pre rodičov aj deti z rodín v núdzi. Podmienkou pre poskytovanie pomoci je aktívna účasť rodiny na tvorivých dielňach a mesačných formačných stretnutiach.
Čomu sa ľudia venujú v dielňach?
Väčšinou sú to mamičky,koho učíme vyrábať rôzne výrobky – každé dielne sú zamerané na niečo iné. Získavajú tak nové zručnosti a učia sa nové postupy. Tešia sa z toho, lebo vidia výsledky svojej práce. Momentálne vyrábame asi pätnásť druhov výrobkov, od sviečok cez náhrdelníky, levanduľové srdiečka, plátenné tašky, vaky, prikrývky až po peračníky. Vedúcimi dielní sú dobrovoľníci, ktorí nezištne odovzdávajú svoj talent a zručnosti ďalej.
Dielne sú len jednou aktivitou z mnohých. Rodinám ponúkame širokú škálu pomoci. Okrem poskytovania základných potravín, drogérie či oblečenia zabezpečujeme sociálne a duchovné poradenstvo ako aj pravidelné edukačné aktivity. Rodičom zabezpečujeme večerné kurzy zamerané na výchovu detí podľa veku, školenia finančnej gramotnosti, prednášky psychológov a podobne. Pre deti pripravujeme napríklad arteterapeutické víkendy, workshopy s medikmi a psychológmi, motivačné štipendiá, v lete každému dieťaťu zabezpečíme tábor. Rodiny sa o našej pomoci dozvedajú už pri prvej návšteve v Majáku. Informujú sa však aj navzájom a o nových aktivitách sa dozvedajú na každomesačných formačných stretnutiach.
Pripravujete aj aktivity, ktorých sa môžu zúčastňovať celé rodiny spolu?
Áno, najmä oddychové aktivity ako divadlo, ZOO, múzeá, botanická záhrada, opekačky či výlety do Tatier, do jaskyne alebo na niektorý hrad v okolí Košíc. O rodinné výlety je veľký záujem, niekedy máme naraz aj osemdesiat ľudí.
A ako vyzerá vaša vlastná rodina?
Tento rok oslávime s manželom tridsiate výročie svadby. Máme päť detí, štyri sú už dospelé, najmladšia dcéra má šestnásť. Práve čakáme druhé vnúčatko. V Majáku nádeje sa angažuje celá naša rodina.
Koľkým rodinám v súčasnosti pomáhate? Máte nejakých partnerov, ktorí vám pomáhajú?
Momentálne sa staráme o viac ako päťdesiat rodín. Snažíme sa o spoluprácu s rôznymi subjektmi. Spolupracujeme so školami, od materských po vysoké, ale aj s mestskými časťami, podnikateľmi, farnosťami a domácimi aj zahraničnými neziskovkami. Neustále sa učíme od iných organizácií, ako s rodinami pracovať, aby sa vedeli v živote posunúť.
Priblížte nám, prosím, vašu spoluprácu so zahraničnými organizáciami. Z akých krajín pochádzajú?
Naša spolupráca so zahraničnými partnermi má viacero podôb. Každoročne organizujeme v Košiciach medzinárodnú konferenciu pre združenia, ktoré sa venujú pomoci rodinám v núdzi alebo ľuďom na okraji spoločnosti. Tento rok pripravujeme už piatu. Účastníci z rôznych krajín si vymieňajú skúsenosti z praxe a navzájom sa od seba učia nové veci, pretože téma konferencie je každý rok iná. Konferencie sa už zúčastnili hostia z Česka, Nemecka, Poľska a Ukrajiny.S Poľskom spolupracujeme asi najužšie.Ja som tam bola na stáži a mali sme tam školenie našich dobrovoľníkov. Peknú spoluprácu máme aj s Nemeckom.Už od roku 2012 vďaka projektu s názvom „Operácia vianočné dieťa“ rodiny z Nemecka posielajú na Vianoce darčeky našim rodinám v núdzi. Naši zahraniční partneri sa postupne stali našimi priateľmi.
Získavate podporu aj z Európskej únie?
V ostatných rokoch sme mali viacero príležitostí podieľať sa na väčších európskych projektoch. V roku 2017 sme sa v rámci grantového programu Európa pre občanov zúčastnili projektu v Taliansku. V rámci neho sme zostavili zbierku rozhovorov s našimi členmi a dobrovoľníkmi o tom, čo pre nich práca s rodinami znamená, ktorá bola preložená do taliančiny a ďalších jazykov. Podieľali sme sa tiež na dvoch výskumoch, ktoré iniciovala Európska komisia. Predmetom prvého výskumu bola pomoc osamelým a týraným matkám, druhý sa zameriaval na zlepšenie zdravotného stavu ľudí v núdzi. Výsledky týchto výskumov sa práve spracovávajú. Okrem toho však robíme aj vlastný výskum. Mnohé poznatky z praxe sme vydali knižne, aby sme ľuďom priblížili, s akými problémami sa slovenské rodiny stretávajú,a z čoho všetkého pozostáva sociálna práca. Vyšlo nám už sedem monografií a štyri zborníky z konferencií Človek na periférii spoločnosti.
Ako sa Vám darí zvládať starostlivosť o rodinu, prácu s ďalšími rodinami a zároveň výskum a písanie odborných publikácií?
Neustále sa stretávam s ťažkosťami. Na jednej strane sú to krízové situácie ľudí, na druhej strane je to získavanie financií pre rodiny a snaha získať podporu pre platené miesta, keďže všetko robíme len vďaka dobrovoľníkom. To, čo robím, však nepovažujem za prácu, ale za svoje poslanie. Každý deň mám vyčlenený čas na modlitbu v tichu, bez Božej pomoci by som nič neurobila. Pred prácou chodím cvičiť. Cez víkendy trávim čas so svojou rodinou na návštevách, v kine alebo divadle. Veľmi rada trávim čas s naším dvojročným vnúčikom. Rada cestujem a oddychujem s priateľmi pri káve – som za nich veľmi vďačná. A raz ročne si doprajem liečenie v kúpeľoch.
Dostávate nejakú spätnú väzbu od rodín, s ktorými ste pracovali, a ktorým ste pomohli?
Niektorým rodinám sa zlepší situácia, keď si nájdu lacnejšie bývanie, čo je ale často mimo Košíc, takže k nám už potom na pravidelné aktivity neprichádzajú. Občas sa ale ohlásia. Veľmi pekný príklad je rodina, v ktorej bolo deväť detí a žili veľmi biedne. Našli si domček so záhradkou v Maďarsku, kde začali pestovať vlastnú zeleninu, a keď nás po čase prišli navštíviť, priniesli dve vrecia zemiakov z vlastnej úrody pre ďalšie rodiny. Keďže s rodinami spolupracujeme dlhodobo, mnohé si vybudujú vzťahy a nechcú stratiť kontakt, keď sa im už podarilo dostať sa z ťažkostí. Veľmi nás teší, že mnohé rodiny s nami často zostávajú, aj keď sa v živote posunuli a už nepotrebujú finančnú podporu. Pomáhajú ako dobrovoľníci. Strážia deti iným rodičom, keď to potrebujú, delia sa o svoj príbeh, keď robíme zbierky na pomoc ďalším rodinám, aby ľudia videli, že ich pomoc má zmysel.
- reklamná správa -
