Výraz akútny koronárny syndróm (AKS) znie komplikovane, no ide o dve známe ochorenia: infarkt a hrudníkovú angínu. Kedysi sa liečil tabletkami a pokojom na lôžku. Dnes srdce operujeme cez stehennú tepnu a v budúcnosti by sme mohli poškodený orgándokonca nahradiť novým: vytlačeným na 3D tlačiarni.
Minulosť: Liečilo sa výťažkom z maku
Vyše 3 500 rokov staré múmie sú dôkazom, že srdcové problémy trápili už starobylých Egypťanov. Účinnú liečbu sme však nepoznali až do prelomu 19. a 20. storočia. Vtedy sa pacientom podával najmä morfín získaný z maku. V 60. a 70. rokoch sa pomaly začali objavovať účinnejšie lieky a operačné metódy. Lekári však stále s istotou nevedeli, či pacient prežije alebo zomrie.
Súčasnosť: Život zachraňuje balón
Dnes existuje veľa účinných liekov. Ak nepomôžu, AKS sa rieši operačne. Na rozdiel od minulosti už nie je potrebné otvárať pacientovi hrudník. Lekár zavedie trubičku so špeciálnym balónom cez stehennú tepnu až do oblasti zúženej srdcovej tepny. Balón sa nafúkne a tepnu roztiahne. Možnosťou je tiež zavedenie výstuže, ktorá zabráni opätovnému zúženiu tepny.
Budúcnosť: Čarovanie s bunkami a syntetické srdcia
Kľúčom k riešeniu AKS môže byť DNA. V tej je zakódovaná informácia o náchylnosti na srdcové ochorenia. Rovnaká DNA ako v bunkách srdca sa nachádza aj vo všetkých ostatných bunkách ľudského tela. Teoreticky teda dokážeme z buniek kože chorého pacienta vytvoriť rovnaké bunky ako má v srdci. Následne ich môžeme bez operácie skúmať alebo na nich skúšať účinok rôznych liekov. Alebo nám pomôže nové srdce. Vo Švédsku už vyrobili umelé, ktoré je zatiaľ najúspešnejším pokusom o zostrojenie fungujúceho ľudského orgánu. Jeho vonkajšie steny sú vytlačené na 3-D tlačiarni a vyplnené silikónovým materiálom.
Máme na viac!Technologické inovácie robia náš život pohodlnejší, šetria peniaze a námahu. Inovácie v medicíne prinášajú ešte viac: zachraňujú životy. Asociácia inovatívneho farmaceutického priemyslu (AIFP) preto spúšťa kampaň Máme na viac!, ktorej cieľom je naštartovať verejnú diskusiu o hodnote inovácií v zdravotníctve. |
Rozhovor s kardiologičkou MUDr. Zuzanou Ferenčíkovou
Ako ste srdce liečili v minulosti a ako liečba vyzerá dnes?
Kardiológia je oblasť medicíny, ktorá za posledné roky prešla najväčším rozvojom. Kedysi bol pacient s akútnym koronárnym syndrómom prijatý do nemocnice, kde dostával lieky a čakal, čo sa s ním stane. V krajnom prípade išiel na otvorenú operáciu hrudníka. Dnes môže byť liečený intervenčne, teda zavedením milimetrových katétrov do cievy. Chirurgická aplikácia mimotelového obehu, teda systému, ktorý srdcu pomáha pumpovať krv, býva mnohokrát až posledným riešením.
Prečo stále nedokážeme zachrániť všetkých pacientov s AKS?
Myslím si, že najväčším problémom je čas. Moment, odkedy si pacient uvedomí symptómy až po transport do centra, kde sa akútny koronárny syndróm lieči. V tomto smere však za posledných desať rokov Slovensko spravilo veľký pokrok. Predtým sme tu mali len tri takéto centrá, dnes je ich sedem.
Aká je dnes kvalita života človeka po infarkte?
Záleží na tom, ako rýchlo je podaná liečba a ako veľkú časť srdcového svalu dokážeme zachrániť. Pokiaľ pomoc poskytneme včas, kvalita života pacienta je veľmi vysoká. Vďaka modernej medicíne sú ľudia, ktorí si dva či tri dni poležia v nemocnici a idú domov. Okrem toho, že by mali jesť lieky, fungujú úplne normálne.
Čo je podľa vás ďalším krokom vo vývoji liečby AKS?
Sú to najmä inovácie v oblasti liekov, ktoré ovplyvňujú zrážanlivosť krvi. Bránia teda vzniku zrazenín v srdcových cievach. Výskumníci tiež zdokonaľujú látky na znižovanie cholesterolu či tlmenie zápalu cievnej steny. Revolúciou si prešli aj stenty, teda výstuže, ktorými rozťahujeme cievy. Pred dvadsiatimi rokmi boli obyčajné, kovové, dnes sú potiahnuté liekmi.
Môže podľa vás niekedy v ľudskom tele fungovať umelé srdce?
Pred 50-timi rokmi sme si nevedeli predstaviť, že zavedieme do cievy stent. Dnes už pacientom s ťažkým srdcovým zlyhaním zavádzame umelý podporný systém srdca. Ľudovo povedané dostanú do srdca čerpadlo, ktoré im získa čas, kým pôjdu na transplantáciu. Technika napreduje a či raz budeme mať aj umelé srdce v pravom slova zmysle ukáže čas. No nevylučujem to.
|
Zaujímavosť: 12% pacientov hospitalizovaných v roku 1998 kvôli tzv. STEMI infarktu zomrelo. Vďaka pokroku to dnes je už menej ako 6%. |
- reklamná správa -
