Brexit môže ovplyvniť financovanie univerzitného výskumu v Británii, upozorňuje štúdia | Topky.sk

Štvrtok, 18. október 2018. Meniny má Lukáš, zajtra Kristián.

Brexit môže ovplyvniť financovanie univerzitného výskumu v Británii, upozorňuje štúdia

Ilustračné foto
Ilustračné foto
Zdroj: thinkstock.com
10.08.2018 10:30

LONDÝN/BRATISLAVA – Jedným z dôsledkov vystúpenia Británie z EÚ na tamojšie univerzity bude zrejme ukončenie financovania výskumu z eurofondov. Vyplýva to zo štúdie "Brexit, obchod, migrácia a vysoké školstvo", ktorá skúma vplyv brexitu na britskú akademickú pôdu.


"Financie z EÚ sú nesmierne dôležité pre tie britské univerzity, ktoré sú silno orientované na výskum," vysvetlil spoluautor štúdie Ludovic Highman. Univerzity môžu momentálne čerpať financie od Európskej komisie z programu na podporu výskumu Horizont 2020. Obdobie trvania programu je od roku 2014 do roku 2020. Británia tak bude mať nárok na finančnú podporu aj rok po oficiálnom vystúpení z EÚ v marci 2019. Nahradený bude programom Európsky horizont (2021-2027), ktorého predbežný rozpočet je takmer 100 miliárd eur.

Britská vláda sa v súčasnosti usiluje o členstvo v tomto programe zaistením tzv. "asociovaného statusu", vysvetlil Highman. V skratke to znamená, že ak Británia chce aj po brexite financovať časť univerzitného výskumu z eurofondov, musí do podporného programu peňažne prispievať. Ako štát mimo Európskej únie by však v novom programe už nemala možnosť hlasovať o tom, komu by financie vo forme grantov mali byť poskytnuté a v akej výške. 

Voči tomu má však vedenie krajiny výhrady. "Británia by si nemala klásť podmienky, ale podpísať dohodu s EÚ o podpornom programe výskumu, a to čo najskôr," uviedol Highman. "Spojené kráľovstvo si musí zaistiť pokračovanie udržateľnej spolupráce vo výskume - nie požadovať úľavy na základe predpokladu, že Európska únia potrebuje Britániu viac, než Británia potrebuje Európsku úniu," dodal.

Podľa akademika by k podpísaniu dohody malo prísť do spustenia programu Európsky horizont. Ak sa tak nestane, veda a vysoké školstvo v Británii podľa neho "pocítia nedostatok kontaktu s európskymi partnermi, či už v zmysle výskumnej spolupráce alebo voľnosti pohybu" pracovníkov.

Ďalší problém

Otázka akademikov z Európskej únie v Británii po brexite pritom pre krajinu predstavuje ďalší problém. Highman sa domnieva, že po vystúpení Británie z Únie budú pre nich platiť rovnaké podmienky ako pre iných pracovníkov zo zahraničia. "V tom prípade by to znamenalo obmedzené právo na pobyt a neodvratný pokles voľnosti pohybu - a tým pádom aj počtu zamestnancov," doplnil.

"Spôsob, akým sa bude k zamestnancom univerzít z EÚ pristupovať, bude mať následný efekt na ich postoj k práci v Británii," povedal Highman. "Neistota, utajovanie informácií a obmedzený prístup nepomôžu vybudovať obraz otvoreného a globálneho britského vysokého školstva," uzavrel.

Podľa prieskumu Únie univerzít a vysokých škôl zvažuje momentálne odchod z Británie 76 percent akademikov pochádzajúcich z iných krajín Európskej únie. Percentuálne ich najväčší počet pôsobí na univerzite LSE v Londýne (39 percent). Nasledujú za ňou univerzita v severoírskom meste Ulster (35,3 percent) a londýnska Imperial College (32 percent).

Výskum "Brexit, obchod, migrácia a vysoké školstvo" sa zaoberá implementáciou brexitu a jeho vplyvom na britskú akademickú pôdu. Realizovaný je pod záštitou iniciatívy "UK in a changing Europe" (Spojené kráľovstvo v meniacej sa Európe).


Nástroje k článku


ZDROJ: TASR

Nahlásiť chybu

Tagy

Najčítanejšie články