RIGA - Spojené štáty poslali viac ako sto kusov ťažkej vojenskej techniky, vrátane tankov a ďalších bojových vozidiel, do troch bývalých sovietskych pobaltských republík. Agentúre AFP to dnes v Rige povedal americký generál John O'Connor. Cieľom podľa neho je posilniť obranyschopnosť týchto krajín a odradiť Rusko od prípadných hrozieb.
Tento krok má "ukázať prezidentovi (Vladimirovi) Putinovi a Rusku našu rozhodnosť, že dokážeme zjednotiť naše sily", povedal agentúre O'Connor, ktorý má na starosti prepravu vojenskej techniky do Pobaltia cez prístav v Rige. Podľa AFP generál dodal, že tanky Abrams, bojové vozidlá pechoty Bradley a vozidlá Humvee zostanú v Estónsku, Litve a Lotyšsku tak dlho, "kým to bude potrebné na odradenie Ruska od agresie".
Tri pobaltské štáty, ktoré boli pol storočia súčasťou niekdajšieho Sovietskeho zväzu, sú od roku 2004 členmi NATO a Európskej únie. Ich vojenská sila je malá, a preto v nich vyvolal veľké znepokojenie postup Moskvy v ukrajinskej kríze, vrátane anexie Krymu. Ruské vojenské manévre v oblasti Baltského mora vedú k obavám, že by sa Kremeľ mohol pokúsiť Pobaltie destabilizovať.
Situácia viedla Severoatlantickú alianciu k rozhodnutiu založiť novú jednotku rýchleho nasadenia o počte 5000 mužov a vytvoriť šesť veliteľských centier vo východnej Európe v blízkosti Ruska, najmä v Estónsku, Litve a Lotyšsku. Litovská prezidentka Dalia Grybauskaitéová minulý týždeň uviedla, že jej krajina by v prípade napadnutia dokázala agresorovi vzdorovať najmenej 72 hodín. V tomto časovom rozmedzí by jej spojenci mali byť s to prísť na pomoc.
Spojené štáty vlani začali operáciu Atlantic Resolve (Atlantickej odhodlanie) zameranú na podporu amerických spojencov pred možnou ruskou hrozbou. Reagovali tak na obavy niektorých európskych spojencov v NATO, ktorí sa cítia byť ohrození ruským správaním voči Ukrajine. Súčasťou amerického projektu sú spoločné manévre a výcvik vojsk, posilnenej aktivity amerického námorníctva v Baltskom a Čiernom mori, modernizácie európskych základní a tiež podpora Gruzínska, Moldavska a Ukrajiny, teda krajín, ktoré majú s Moskvou napäté vzťahy. Washington vraj teraz zvažuje rozšírenie tejto podpory aj na Česko a Maďarsko.
Kyjev zbrane nestiahne, kým to neurobia aj povstalci
Ukrajina nevyvezie z línie frontu všetku ťažkú bojovú techniku, kým povstalci nedokážu, že sa zachovali rovnako. Novinárom v Kyjeve to dnes povedal hovorca ukrajinskej protipovstaleckej operácie Andrij Lysenko. Separatisti zase obvinili Kyjev, že zbrane odsunuté z frontu môže vrátiť na miesto len v priebehu niekoľkých málo hodín.
"Čakáme, až nepriateľ dokáže, že skutočne vyvážal všetky ťažké zbrane do určených regiónov," povedal Lysenko. Odvolal sa pritom na text Minskej dohody z polovice februára, ktorý obom stranám ukladá stiahnutie zbraní do vzdialenosti najmenej 70 kilometrov od línie palebného dotyku. Kyjev podľa Lysenkaa v sťahovaní ťažkých zbraní pokračuje, zatiaľ ukončil jeho štyri územne obmedzené etapy. Všetky zbrane ale z frontu odvezené nebudú, pretože armáda nemá istotu, že povstalci Minskej dohody plnia, povedal hovorca.Predstaviteľ vzbúrencov Eduard Basurin dnes v Donecku povedal, že povstalecké jednotky už z frontu odviezli všetku ťažkú vojenskú techniku a dokonca aj zbrane, ktorých odsun Minskej dohody neukladajú.
Basurin naopak obvinil armádu, že sťahovanie zbraní len predstiera. "Všetka ich technika sa nachádza len 20 až 30 kilometrov od frontu a do boja môže byť znovu nasadená behom pár hodín," vyhlásil povstalecký hovorca.Sťahovanie zbraní má kontrolovať misie Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), ktorá má na východe Ukrajiny k dispozícii zhruba 500 pozorovateľov. Možnosti misie sú ale podľa jej predstaviteľov obmedzené, pretože OBSE nemá dostatok informácií o počtoch sťahovaných zbraní, o trasách odsunu ani o miestach konečnej dislokácie.
