Filmová poviedka Post mortem rozoberá problém katynskej masovej vraždy poľských dôstojníkov v druhej svetovej vojne. Predstavuje osudy troch žien - jedna žije v nádeji, že sa jej vráti syn, druhá čaká manžela a tretia stratila otca a dozvedá sa pravdu o týchto dramatických okolnostiach - a troch mužov ktorých životy sú takisto spojené s touto historickou udalosťou.
Okrem toho ponúka príbehy ďalších rodín poznačených stratou najbližších príbuzných, ľudí, ktorí sa každý po svojom vyrovnávajú s tragickou životnou situáciou.
Podľa filmovej poviedky Andrzeja Mularczyka vznikol scenár, ktorý realizoval známy režisér Andrzej Wajda. Film bol nominovaný na Oscara 2008.
Ukážka: Weronika cúva o krok, postaví sa tak, že lúč svetla z projektora má nad hlavou. Dvíha ruky dohora. V dvoch prstoch drží akýsi malý predmet, ktorý bliká vo svetle projektora. Poslucháči pozerajú na seba. - Je to nábojnica pištoľového náboja kalibru 7.65, firmy Geco, ktoré sa používali do pištolí Walther v Katyni.
Keď to hovorí, stále drží ruku natiahnutú hore nad hlavou. Prižmuruje oči v prúde ostrého svetla, ktoré nad ňou udiera do premietacieho plátna a presvetľuje jej sivé vlasy. Nábojnica, ktorú drží v prstoch, chvíľu sa ligoce ako prsteň. - To ste ju tam našli? - ozýva sa otázka. Weronika nevidí toho, čo sa spýtal. Nesúhlasne zavrtí hlavou a vychádza spod prúdu svetla, premieta na plátne nasledujúci obrázok. Rozryté útroby zeme ukazujú dno jám. Zem, otvorená ako rana, odkrýva akési telá.
Všetci pozorne hľadia na ten neostrý záber. Na okraji jám tmavšia farba naznačuje les. Pozerajú spolu s ňou, ale či vidia to isté čo ona? - Tá nábojnica je odtiaľ? - spytuje sa študent, ktorého v tej tme nevidí. - Áno, - znie odpoveď. - To je moja najdôležitejšia vykopávka. - Boli ste tam? - pýta sa teraz nejaká dievčina. - Nie. Ešte sa len ta vyberám.
